• 180

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Bol som priamym svedkom korupcie!

Áno. Bolo to v čase, keď som ešte interne pracoval v TV Markíza. Bývalá redaktorka TV Markíza mi zavolala, že jeden náš bývalý kolega by potreboval pomôcť. Opýtala sa ma, či by mu mohla dať na mňa kontakt. Súhlasil som.

Na stretnutí s ex novinárom (v tom čase externým zamestnancom lobingovej agentúry) som sa dozvedel, že sa zapojil do priamej korupcie. Jednalo sa o milióny Eur. Tie on ako “LOBISTA” nosil v hotovosti na konkrétnu adresu. V tomto prípade sa jednalo o dva milióny Eur. Zastupovali zahraničných investorov, developerov a nebankovky. Peniaze sa vždy vyfakturovali cez schránkovú spoločnosť, raz na Cypre, potom v Londýne a tak ďalej. Majiteľ lobingovej spoločnosti bol podľa jeho tvrdenia utajený.

Prečo potreboval pomôcť, som sa dozvedel hneď potom, ako mi vyrozprával čo vlastne robí. Jednoducho dostal strach. Nie z polície. Tej sa bál najmenej. Mal strach z neznámych ľudí, čo ho začali sledovať. Cítil sa v ohrození. Opýtal som sa ho prečo to robí? Odpoveď bola z jeho strany logická. V tomto biznise veľmi rýchlo zarobíš peniaze. Kúpim dom s vlastným pozemkom, auto, niečo si odložím a môžem si začať budovať kariéru. Na otázku, prečo sa nebojí polície, mi odpovedal, že tie peniaze z lobingu idú konkrétnemu politikovi z parlamentu. On je garantom, že nebankovky môžu bez väčších problémov fungovať. A peniaze sa za neprijatie zákonov v NRSR nosili v hotovosti. Áno, toto bolo to povestné “obdobie kešu,” o ktorom hovoril Kaliňák. Ja som Kaliňákovi za to, že to verejne priznal, vďačný. A myslím to vážne! Lebo by to popierali všetci politickí účastníci korupcie. Takto je to aspoň verbálne potvrdené. Áno. Korupcia tu bola politicky krytá od roku1989. Či sa nám to páči alebo nie. Podieľali sa na nej všetci. Aj občania svojou ľahostajnosťou a svojim prístupom.

Politici nám ponúkli témy, ktorými sa média zaoberali a zatiaľ sa rozhodovalo komu sa čo v privatizácii dá, komu pridelia akú zákazku a za koľko percent. Percentá sa vyberali od 20% do 40% z hodnoty kontraktu. Za neprijatie zákona proti nebankovkám sa tiež vyberala hotovosť “keš”.

Preto tvrdím, že je dobré, keď minister vnútra Róbert Kaliňák pootvoril dvere ku tomuto závažnému faktu. Ale poďme naspäť ku ukážkovému príkladu o korupcii.

Ex žurnalista sa nemohol obrátiť na políciu,lebo sám porušoval zákon. No zároveň potreboval zistiť, kto ho nechal sledovať. Preto ma oslovil.

V prvom rade som poprosil kamarátov policajtov, aby zistili ešpézetku auta, čo ho sledovalo. Potom som kamarátovi policajtovi vyrozprával celý prípad. Auto prelustroval veľmi rýchlo. Potom zistil, kto v skutočnosti stojí za agentúrou. Jeden lobista bol Čech a jeden Slovák. Obaja mali v tom čase politické krytie a pracovali hlavne na vládnych tendroch a zákonoch. V tom čase, aj keby ste ich chytili s úplatkom v ruke, by sa nič nestalo, pretože peniaze mali vždy konkrétneho adresáta z vládnej strany. A ak by sa aj nejaký policajt do toho pustil, politické vedenie z Ministerstva vnútra ho umlčí.

Vtedy som pochopil, že ex žurnalista sa nebojí kriminálu. On sa bál o holý život. Kto ho nechal sledovať, sme zistili veľmi rýchlo. Vďaka tomu sa “lobista” upokojil. Neskôr, keď si kúpil dom, auto, dovolenky a sny …. z práce lobistu odišiel.

Dnes pracuje ako top manažér v nadnárodnej spoločnosti, na FB hodnotí politikov a odsudzuje korupciu. Možno sa chystá vstúpiť do politiky, lebo podporuje rôzne “politické demokratické alternatívy”.

 

Pamätám sa ešte na jednu informáciu. Keď som sa kamaráta policajta opýtal, prečo s tým nič neurobil, zamyslel sa a povedal: “Aj tak by s tým nikto nič neurobil. Takéto prípady ti neumožnia ani len začať. A v prípade takýchto miliónov už vôbec nie. Všetci idú do politiky kradnúť. A policajt, čo by si dovolil vyšetrovať politikov kvôli korupcii, by skončil okamžite. Možností ako ho zničiť je veľa”.

Po takom roku môj kamarát napísal veľmi tvrdý a otvorený list ministrovi vnútra a policajnému prezidentovi. Po odovzdaní listu dal výpoveď. Povedal, že sa už nevládze ďalej pozerať na to, čo sa tu deje.

Áno, odišiel do výsluhového dôchodku. Špičkový policajt, čo nikdy neprijal úplatok a bol posledným policajtom, čo nechal napríklad zavrieť aj Kotlebu. Dodnes si ho vážim a tvrdím, že jeho postoj mal cenu. Mal občiansku cenu, lebo sa dokázal vzoprieť a listom ukázať na problém. V otvorenom liste hľadal aj riešenia. No tie nikoho nezaujímali. Škoda!

 

Na margo rozčuľovania sa médií nad ich zlou povesťou iba dodám. Novinár by mal ostať slušným človekom aj keď žurnalistiku prestane robiť. Mal by ostať slušným človekom aj vtedy, keď sa stane hovorcom alebo poradcom alebo riaditeľom kancelárie premiéra. Problém je, že len čo žurnalisti prejdú na druhú stranu bariéry, stanú sa zo dňa na deň úplatnými prisluhovačmi establishmentu.

Komentáre (0)