• 255

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Obchádza RTVS zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov?

Obchádza RTVS zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov?

   Dlhú dobu sa snažím zistiť, ako môže niekoľko producentov vedieť aký zahraničný alebo športový formát bude vedenie RTVS chcieť. Dokáže pár producentov dopredu rozpoznať budúcu programovú skladbu? Vedia sa dopredu s niekym z vedenia dohodnúť na kúpe formátu, ktorý potom RTVS odkúpi od slovenského producenta? Ako to vlastne je? Prečo RTVS nekupuje licencie sama a nevysúťaží externých dodávateľov? Prečo nakupuje predražené formáty? Prečo? Čo majú tieto formáty spoločné?

   Pri kúpe relácií sa väčšinou jedná o extrémne predražené formáty, vyrábané v ateliéroch RTVS, s technológiami RTVS a dokonca z časti aj so zamestnancami RTVS. Za jeden deň sa natočí dva až šesť dielov. Každý diel je vyfaktúrovaný zvlášť. Snažil som sa nájsť odpoveď, prečo sa neefektívne vynakladajú finančné prostriedky, no oficiálnu odpoveď som nenašiel. V každom prípade je to pre RTVS ekonomicky nevýhodné. To isté platí aj pre personálnu politiku, pretože si nevychováva vlastných ľudí, ale elitu presúva do externého prostredia. ČT si napríklad naďalej udržiava tvorivé skupiny a snažia sa väčšinu formátov budovať sami. ČT väčšinu formátov nakupuje sama, vrátane 5 proti 5, Let’s Dance.

   RTVS, je verejnoprávnou, nezávislou, informačnou, kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, poskytujúcou rozhlasové a televízne vysielanie. Pracuje s vlastným rozpočtom, ktorý je tvorený z koncesionárskych príspevkov a z verejných príspevkov cez MK SR a z komerčnej činnosti.

   Príspevok MK SR do poslednej kontroly NKÚ predstavoval každoročne priemerne cca 40 mil. eur. RTVS pritom v roku 2016 disponovala s dlhodobým hmotným majetkom vo výške takmer 173 mil. eur a rozpočtom v priemere 120 mil. eur.

   Kontrolou NKÚ z roku 2016 v oblasti verejného obstarávania v RTVS bolo preukázané, že ak sa súťaží a následných elektronických aukcií zúčastnilo viac uchádzačov (vyššia konkurencia), bola zabezpečená vyššia hospodárnosť a efektívnosť použitia finančných prostriedkov. Z 38 kontrolovaných prípadov však až v 20 prípadoch ponuku predložil iba jediný uchádzač, čím neprišlo v elektronickej aukcii k úspore finančných prostriedkov. Okrem toho v oblasti dodržiavania povinností, vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní, bolo v kontrolovaných organizáciách zistené nedodržanie princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminovania uchádzačov alebo záujemcov, princípu transparentnosti a princípu hospodárnosti a efektívnosti;… bolo zistené aj nedodržanie finančných limitov pre zákazky tak, aby sa znížila predpokladaná hodnota zákazky. Toľko stručne ku verejnému obstarávaniu. Prečo o verejnom obstarávaní píšem? Pretože v iných štátoch EÚ sa robia výberové konania aj na prenájom technológií a dodávku externých výrob. Robí sa to z dôvodu aby žiadna spoločnosť nebola diskriminovaná. V RTVS sa to nerobí a ceny určuje niekto podľa svojho uváženia? Od čoho sa určia ceny a prečo sa nepúšťajú aj iní producenti do súťaží? Konkrétne v športových prenosoch a zábavných súťažiach.

   RTVS zo zákona musí dodržiavať zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora. Tento zákon podľa mojich zistení nedodržiava práve pri nakupovaní licencovaných a športových formátov. Ako ku tomu vôbec môže dôjsť? Úplne jednoducho. RTVS kúpi formát od spoločnosti, ktorá to kúpi od zahraničnej mediálnej spoločnosti, alebo športového zväzu. Vysokú nákupnú cenu vedenie RTVS ale aj Rada RTVS obhajujú tým, že ak chcú daný formát mať, “musia prijať podmienky” producenta. Vysvetlíme si preto, čo zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora hovorí a prikazuje.

   Register partnerov verejného sektora - RPVS - je ďalším prvkom pre zvyšovanie transparentnosti právnych vzťahov, do ktorých vstupuje verejný sektor tým, že odkrýva vlastnícke a riadiace štruktúry subjektov „obchodujúcich“ so štátom vrátane samosprávy.

   Komu je RPVS určený? RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Popri zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr sa tak vytvára ďalší verejne dostupný register týkajúci sa finančných tokov za účasti štátu. RPVS je určený aj orgánom vykonávajúcim pôsobnosť podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Áno, čítate dobre. Tento register bol založený aj preto, aby sa zabránilo praniu špinavých peňazí cez štátne zákazky, spoločnosti a inštitúcie. A tu by som sa zastavil.

   Čo nám tento zákon konkrétne hovorí?

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 1 až 2 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov

"Na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba,
1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc,
2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne,".

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 7 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov

"Na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena e),"

Podľa § § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov "Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane."

Podľa § § 2 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov "Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrne neprevyšuje 250 000 eur.

   Z citovaných ustanovení zákona o registri verejného sektora sa za partnera verejného sektora považuje aj osoba (subdodávateľ) poskytujúca tovary/služby/majetkové práva osobe (dodávateľovi), ktorá ich následne dodáva verejnoprávnej inštitúcii. Zákon však zároveň požaduje, aby:

- subdodávateľ mal s prihliadnutím na všetky okolnosti vedieť, že ním poskytnutý tovar/služby/majetkové práva na základe zmluvy uzatvorenej s dodávateľom nadobudne verejnoprávna inštitúcia,

- hodnota plnenia poskytnutého verejnoprávnou inštitúciou dodávateľovi bola minimálne 100.000,- Eur bez DPH jednorázovo alebo minimálne 250.000,- Eur bez DPH na základe opakovaných alebo čiastkových plnení.

   V takom prípade je povinnosťou subdodávateľa zapísať sa do registra partnerov verejného sektora aspoň po dobu trvania zmluvy, t.j. doby, počas ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky/majetok/majetkové práva (§ 4 a nasl.).

V zmysle § 2 ods. 5 písm. h) zákona sa za partnera verejného sektora nepovažuje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku.

   A tu vznikol zásadný problém. Zákon jasne definuje, kto je partnerom verejného sektora a kto ním nie je. Partnerom verejného sektora je vždy spoločnosť, ktorá vlastní vysielacie práva a ktorá vlastní licenciu. Partnerom verejného sektora je dokonca aj subdodávateľ – čiže aj producenti vlastniaci licenciu a spoločnosti, ktoré ponúkajú technológie. Čiže podľa zákona - Partnerom verejného sektora podľa platného zákona sú aj zahraničné spoločnosti, ktoré vlastnia práva a ktoré tieto práva ďalej predávajú slovenským producentom. A tu narazila kosa na kameň. Podľa zákona o RPVS musia byť v registri zapísaní všetci, ktorí participujú na štátnej, verejnoprávnej zákazke. Čiže aj zahraničné spoločnosti, ktoré celosvetové licencie vlastnia. Ak teda spoločnosti, ktoré podpisujú zmluvy s RTVS, nie sú zapísané v RPVS, zmluvy podľa zákona nie sú platné a spoločnosti, ktoré službu, tovar pre RTVS predali, musia zo zákona celú vyplatenú sumu vrátiť naspäť do rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, v tomto prípade RTVS. Aby som bol konkrétny, tak napríklad môže ísť aj o relácie 5 proti 5, Milujem Slovensko, alebo aj GEN.sk…. Ak sa tieto infromácie potvrdia, tak RTVS a jej vedenie má veľký problém. Lebo niekoľko rokov možno protizákonne RTVS nakupuje, respektíve financuje externé služby a neoprávnene tak nakladá s finančnými zdrojmi koncesionárov a daňových poplatníkov. V tomto prípade sa jedná o milióny eur. Ak sa tieto závažné informácie potvrdia, tak bude záležať na kontrole NKÚ, ako túto netransparentnú situáciu vyhodnotí.

   Na záver len dodám. RTVS je verejnoprávnou inštitúciou a často sa obhajuje, že nie je verejným podnikom. Zo zákona áno, ale stále platí, že napriek tomu musí zakony ctiť a dodržiavať. V prípade licencovaných formátov je možné, že zákon vedome, respektíve nevedome porušuje. Ak sa nedodržiavanie zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov potvrdí, tak producenti, ktorí tieto relácie pre RTVS vyrábali, budú musieť všetky peniaze do posledného centa vrátiť do RTVS.

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre