• 68

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Lubomír Lintner: Východ alebo Západ. Nič medzi tým nie je reálne.

Môžu mi pri návšteve facebooku donekonečna vyskakovať statusy, ktoré spochybňujú argumentáciu trojice krajín USA, V. Británia a Francúzsko, že všetkých 105 rakiet zasiahlo v Sýrii plánované tri ciele, ktoré nejakým spôsobom súviseli s výrobou, či skladovaním chemických zbraní a zdôrazňovať argumentáciu ruskej armády, že "že sýrsky systém protivzdušnej obrany sovietskej výroby zostrelil 71 zo 103 rakiet".
Môžu mi tu donekonečna vyskakovať statusy argumentujúce, že v rámci záujmov v geopolitike Američania využívajú svoje tajné služby podobne ako Rusko. Prečítal som dosť publikácii, ktoré mi potvrdzujú, že Rusko (alebo bývalý Sovietsky zväz) svoje špeciálne služby využívajú veľmi často.

Môže sa mi tu donekonečna objavovať argumentácia, že Američania pôsobia pri riešení rôznych situácii v geopolitike ako svetový policajt a Rusko mám vnímať ako mierotvorcu. Uvedomujem si v plnej miere intervenciu Američanov v Kórei a vo Vietname, zásahy na Kube, v Grenade, bombardovanie Juhoslávie, po teroristickom útoku na newyorské "dvojičky" Afganistan, uvedomujem si všetky okolnosti okolo vymyslenej argumentácie o chemických zbraniach pre odôvodnenie útoku do Iraku. Na druhej strane sú nespochybniteľné fakty o sovietskych, či ruských inrevenciách od skončenia 2. svetovej vojny, počnúc zásahom do Čínskej občianskej vojny (1946-1950), cez Kórejskú vojnu (1950-1953), participáciu vo Vietnamskej vojne (1965-1974), inváziu do Maďarska (1956) a Československa (1968), podporu Egypta vo vojne proti proti Izraelu (1967), participácia v občianskej vojne v Angole (1975-1994), somálsko-etiópskej vojne (1977-1979), Afganistan (1979-1989), južné Osetsko (1991-1992), Podnestersko (1992), gruzínsko-abchádzsky konflikt (1992-1994), Tadžicko (1992-1997), vojna v Gruzínsku (2008), Sýria (2011-súčasnosť), anexia Krymu (2014), intervencia na východe Ukrajiny (2014-súčasnosť).

Nech si to analyzujem akokoľvek, napokon sa dostávam k záveru, že jednoducho nemôžem veriť krajine, v ktorej nie je problém objednať vraždu investigatívnej novinárky A. Politkovskej (október 2006), ktorá nemá problém vyslať na územie druhej krajiny agenta, aby zavraždil iného agenta (Lugovoj-Litvinenko, november 2006), v ktorej nie je problém objednať vraždu opozičného politika B. Nemcova (február 2015). Nemôžem veriť krajine, v ktorej za nejasných okolností minulý týždeň vypadol z okna svojho bytu v Jekaterinburgu 32-ročný investigatívny novinár Maxim Borodin (včera v nemocnici zomrel), ktorý sa venoval nepriznaným ruským žoldnierom v Sýrii.

V Novembri 1989 sme si tu povedali, na ktorej strane sveta chceme, aby naša krajina bola, neskôr sa väčšina rozhodla, že chce, aby bolo Slovensko začlenené do euroatlantických politických a bezpečnostných štruktúr. Politici by sa mali jasne postaviť k denno-dennému spochybňovaniu začlenenia, ktoré len napĺňa doktrínu tzv. hybridnej vojny, ktorú popísal v článku pre časopis Vojensko-priemyselný kuriér začiatkom roka 2013 náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, Politické strany by sa mali pred najbližšími voľbami jasne vyjadriť, ktorá strana sveta je pre Slovensko výhodnejšia pre spoločenské a ekonomické napredovanie krajiny. A občania, nech si potom vhodením lístka s menom konkrétnej politickej strany určia, ktorý typ uplatňovania moci je prijateľnejší. Východ alebo Západ. Nič medzi tým nie je reálne.

Komentáre (0)