• 301

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Čo si predstavíte pri menách Naď, Balciar a Skripaľ?

Čo si predstavíte pri menách Naď, Balciar a Skripaľ?

 

Určite ste zaregistrovali medializovanú informáciu o výsluchu Jaroslava Naďa na NAKA a aj dôvody jeho predvolania, a aj to, kto podal trestné oznámenia.

 

Pokúsme sa teda tieto tri mená rozobrať analyticky a nájsť spojenia v historických faktoch.

 

Jaroslav Naď je politik opozičného OĽaNO. V minulosti pôsobil ako analytik v otázkach obrany, ako riaditeľ ako Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, či ako zástupca riaditeľa GLOBSEC-u. Bol aj diplomat, pôsobil ako vedúci sekcie obrany Slovenskej delegácie SR pri NATO a Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, ako predstaviteľ SR vo Výbore NATO pre obrannú politiku a obranné plánovanie, predstaviteľ SR v Pracovnej skupine NATO pre jadrové plánovanie a predstaviteľ SR v Spoločnej pracovnej skupine EÚ a NATO pre obranné spôsobilosti.

Generál Ing. Ján Balciar v roku 1986 ukončil Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a následne po skončení vojenskej služby roku 1987 nastúpil do služobného pomeru Policajného zboru SR, kde zotrval až do roku 2003. Neabsolvoval žiadne klasické vysoké vojenské vzdelanie. Počas policajnej služby bol vedúcim oddelenia násilnej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného veliteľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote. Neskôr špecialistom oddelenia národnej protidrogovej jednotky. Plnil úlohy aj v iných spravodajských útvaroch v oblasti bezpečnostnej komunity SR. Prešiel výcvikom a kurzami aj zahraničných spravodajských služieb. V roku 2003 bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka Ozbrojených síl SR a minister obrany ho vyčlenil na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva. Pracoval vo viacerých pozíciách vo Vojenskom spravodajstve. Od začiatku roka 2013 vykonával funkciu 1. zástupcu riaditeľa Vojenského spravodajstva. Riaditeľom Vojenského spravodajstva ministerstva obrany SR je od roku 2016.

Sergej Viktorovič Skripaľ je bývalý ruský dvojitý agent pracujúci pre ruskú tajnú službu (GRU) a britskú tajnú službu (MI6 - Secret Intelligence Service) v 90. rokoch 20. storočia a začiatkom 21. storočia. Naverbovaný bol v Madride britským agentom Pablom Millerom v roku 1995. V roku 1996 sa Skripaľ kvôli zdravotným problémom vrátil späť do Moskvy. Okamžite po návrate sa stal personálnym riaditeľom GRU. Podľa ruskej obžaloby Skripaľ predal Britom štátne tajomstvo a identitu 300 agentov GRU. V decembri roku 2004 bol zatknutý ruskou Federálnou službou bezpečnosti (FSB) a neskôr odsúdený a uväznený za vlastizradu. V roku 2010 dostal Skripaľ prezidentskú milosť a bol vymenený za zatknutých ruských špiónov. Skripaľ sa v roku 2010 usadil v Británii. V roku 2011 si kúpil dom v Salisbury. Podľa britských úradov Skripaľ pokračoval s poskytovaním informácií tajným službám aj potom. Ako zaujímavosť poskytnem informácie o priamych príbuzných Skripaľa. Skripaľova manželka umrela na rakovinu v roku 2012. Skripaľov syn umrel v marci 2017 za neznámych okolností počas návštevy Petrohradu, mal 43 rokov. 4.3.2018 boli Skripaľ a jeho dcéra Júlia (ktorá za ním prišla na návštevu z Moskvy) otrávení nervovým plynom Novičok.

Toľko základné fakty zo života hlavných aktérov zásahu NAKA a premiérovho “ohrozenia štátu”.

Prečo som začal svoj blog faktografickým výcucom životopisov Naďa, Balciara a Skripaľa? A čo má vlastne s celým prípadom Skripaľ spoločné Jaroslav Naď? Za A buď všetko, alebo za B absolútne nič. B je správne! A to napriek tomu, že Skripaľ je hlavnou príčinou trestného oznámenia. To oznámenie je síce postavené na vode (a Naďa za to neodsúdia), no cítiť v ňom pachuť veľmi zlého spindoktoringu spravodajcov vojenského spravodajstva. A to hneď z dvoch dôvodov.

Jaroslav Naď je v trestnom oznámení vinený za to, že sa informoval na údajnú prítomnosť agenta GRU zapleteného do kauzy Skripaľ na Slovensku. Ak by príslušník GRU, ktorý bol zapojený do likvidácie Skripaľa na Slovensku nebol, tak potom by táto informácia mala v trestnom oznámení nulovú hodnotu a sudca by ju musel zhodiť zo stola. Čiže pravdepodobnosť, že na nejakú dobu k nám na Slovensko GRU “odložila” svojho agenta je veľmi malá. (Viac nemôžem napísať lebo Pellegrini s Balciarom by ma zatvorili za prezradenie štátneho tajomstva a vlastizradu – a to napriek tomu, že GRU bojuje proti NATO). Informácie, ktoré teraz zverejním sú výlučne z britských zdrojov, no dá sa vďaka nim ozrejmiť, o čo tu v tej zlej spravodajskej hre ide. Aby ste pochopili, ako pracujú slovenské tajné služby (či už civilné, alebo vojenské) musíme sa vrátiť do čias Mečiara.

Veľká Británia svojich agentov v priateľských štátoch neutajuje. Dokazuje tým svoj otvorený vzťah ku krajine, ktorá ich prijala. Ruské tajné služby pre zmenu nikdy svojich príslušníkov (agentov) nevyzradia a vždy ich zamestnajú na veľvyslanectve ako civilných zamestnancov. Hoci sú zamestnancami GRU – rozumej vojenskej tajnej služby. Za Mečiara bol v SIS vydaný príkaz dať od zamestnancov Ruského veľvyslanectva ruky preč. No na druhej strane sa vtedy SIS-ka pod vedením Ivana Lexu až nadmieru zaoberala prácou agenta MI6 na Slovensku. Bol monitorovaný, a to tak zle, že na to prišiel. Briti okamžite podali protest a agenta stiahli. Potom vyslali nového, ale v utajení – ako civilného zamestnanca. Kto ním bol, sa dodnes nevie. Briti túto kauzu Slovenskej informačnej službe nikdy nezabudli a neskôr to Lexovi vrátili aj s úrokmi. V čase keď si Lexa užíval slobodu v Juhoafrickej republike a Slovenská vláda sa snažila získať ho naspäť, sa Veľká Británia pripojila k lobingu za vydanie Ivana Lexu na Slovensko. Bez pomoci Britov by Lexa z JAR nikdy nebol vydaný na Slovensko. Je to zároveň ukážka toho, čo Británia dokáže a čo nedokáže Slovensko. Respektíve naše tajné služby a diplomacia.

A prečo to píšem? Lebo chcem poukázať na to, že niektoré slovenské vlády a strany síce deklarujú naše členstvo v EÚ a spojenectvo s NATO, ale konajú inak. Je to dôsledok starých čias Varšavskej zmluvy a priateľských väzieb na Moskvu. Od čias Majdanu sa ruská GRU aktivovala na všetkých frontoch. Či už je to špionáž, nábor agentov v nepriateľských štátoch, informačná vojna cez Sputnik News a v neposlednom rade vysporiadavanie sa so zradcami.

A teraz sa môžeme vrátiť k súčasným faktom. Vojenské spravodajstvo odpočúvalo, prezeralo účty a hrabalo sa v účtovníctve politika Naďa. Aby ste si uvedomili rozsah sledovania, tak si predstavte množstvo dát piatich CD diskov. Nejedná sa o fotografie, ale o ITP – telefonáty, emaily, účtovníctvo. Je to jeden veľký, dôsledný a komplexný zber dát. Dôvod bol vyslovený premiérom SR Petrom Pellegrinim – ohrozenie národnej bezpečnosti. Práve vo chvíli, keď som tieto slová počul z premiérových úst, spozornel som a začal som sa Naďovmu obvineniu venovať naplno.

Fakty z kauzy Skripaľ sú takéto: Akciu pravdepodobne riadil Denis Sergejev. Jeho hodnosť je generálmajor a slúži v hlavnej správe generálneho štábu GRU ruského ministerstva obrany. Do Londýna pricestoval pod menom Sergej Fedorov. Podľa tvrdenia BBC bol Sergejev vedúcim tímu kauzy Skripaľ. Generálmajor Sergejev priletel na londýnske letisko Heathrow 2. marca 2018 a odletel 4. marca 2018. V tento deň došlo k otráveniu Skripaľovcov. Počas dvoch dní generálmajor Sergejev volal iba na jedno telefónne číslo. SIM karta, na ktorú Sergejev volal bola zakúpená pred viacerými rokmi a celý čas bola neaktívna. Aktivovali ju len počas týchto dvoch dní. Z tejto SIM karty volali Sergejevovi 10 krát. Sergejev na túto SIM kartu volal iba raz a to v čase svojho odchodu z Paddingtonskej stanice. Kto bol vlastníkom tejto SIM karty, sa nevie.

Briti na začiatku vyšetrovania tvrdili, že za útokom na Skripaľovcov boli dvaja občania Ruskej federácie. Jedným z nich bol príslušník GRU Ruslan Boširov – vlastným menom Anatolij Cepiga a druhým príslušníkom GRU bol Aleksandr Petrov – vlastným menom Aleksandr Miškin. Obaja príslušníci GRU dostali v roku 2014 titul Hrdina Ruska.

Toľko v stručnosti ku kauze Skripaľ. A prečo som Vám ju takto podrobne (vrátane odhalenia skutočných mien a krycích mien príslušníkov ruskej GRU) popísal? Pretože prvé, čo som začal zisťovať bolo, či sa niektorí z týchto občanov Ruskej federácie v tom čase na Slovensku nachádzali. Podarilo sa mi zistiť, že žiadne oficiálne zdroje k takémuto záveru nedospeli. Lenže Jaroslav Naď pre defencenews.sk v rozhovore povedal:

Defencenews: Čo ste sa vlastne pýtali?
Jaroslav Naď: Paradoxné na tom je, že ma polícia, vojenské spravodajstvo a najnovšie aj premiér Peter Pellegrini obviňujú z ohrozovania národnej bezpečnosti, veď aj preto zvoláva bezpečnostnú radu, ale moja otázka sa vôbec ale vôbec netýkala Slovenska, ale inej krajiny.
 

Defencenews: Ktorej?
Jaroslav Naď: Súviselo to s prípadom Skripaľ. Tam sa pravdepodobne ruskí agenti vojenskej rozviedky GRU pokúsili zavraždiť bývalého ruského agenta jedom novičok. Niekde som zachytil, že by tam mohlo byť prepojenie na ruských diplomatov pôsobiacich na Slovensku, ktorí tu majú diplomatické krytie, pritom sú agenti GRU. O tom to bolo. Iba vo všeobecnosti som sa opýtal niečo v tomto zmysle. Teraz počúvam, že som dokonca žiadal o lustrácie, čo je absolútny výmysel. To mi ani nenapadlo. Takže celá kauza je o tom, že som ako analytik v čase, keď bol vyhostený nejaký ruský diplomat zo Slovenska, zbieral informácie, aby som to mohol vyhodnotiť. A na moju otázku som ani len nedostal odpoveď.

 

A tu nastáva problém, lebo ak je pravdivá informácia, ktorá odznela od redaktora v TN Markíza, že v danej otázke (rozumej Naďa) bolo konštatovanie, či bol jeden z agentov z kauzy Skripaľ po vykonaní akcie v Salisbury istý čas na území Slovenska, tak ako názorový úsudok môže byť aj úvaha, či VS neposkytlo danému agentovi krytie a v tom prípade by obsah vyslovenej otázky mohol spôsobiť aj poplach, odkiaľ mohol momentálne obvinený J.N. mať informáciu, ktorú napísal do sms, lebo prirodzene krytie ruskému agentovi by bolo nepochybne v rozpore s našim euroatlantickým bezpečnostným členstvom.. Pri tejto hypotetickej otázke vedomého krytia je tu ešte druhá možnosť.

 

V tom čase všetky štáty EU začali vyhosťovať ruských diplomatov ako znak podpory politiky Veľkej Británie. Malo to súvis so špionážnou vojnou Británie a EÚ s Ruskom a pochopiteľne s kauzou Skripaľ. Slovensko nikoho nevyhostilo. Až po tlaku Britov a únie sa vláda odhodlala k vyhosteniu príslušníka GRU plukovníka Alexandra Nikolajeviča Vinogradova. Bolo to slovenské gesto smerom k ruskej GRU a nie k civilnej rozviedke Ruskej federácie SVR. Jej príslušníci (agenti) na Slovensku nerušene pôsobia ďalej. Nemajme samozrejme falošné ilúzie o tom, že GRU si sem medzičasom nedosadila iného príslušníka a ten nevykonáva činnosti, ktoré tu vykonával plukovník Vinogradov. Proti vyhosteniu údajného civilného zamestnanca ruskej ambasády sa v tom čase stavala SNS a jej predseda Andrej Danko a cez portály Ďateľ a Hlavné správy tento krok výrazne kritizoval aj Kočnerov spolupracovník Peter Tóth. To, že Vinogradov je príslušníkom GRU, služby zodpovednej za pokus o likvidáciu Skripaľa a jeho dcéry, však potvrdí každý znalec ruských tajných služieb. Na ruských ambasádach to tak prosto funguje všade na svete.

 

A na záver najpodstatnejšia časť celej kauzy s názvom “Ohrozenie bezpečnosti štátu!” je, že „Skutok sa nestal“. Pretože ak tu jeden z agentov GRU z kauzy Škripaľ bol s naším vedomím, tak to nemôžeme priznať a ak to bola šepkanda účelovo vypustená tajnou službou ktorá odposluchy spustila, tak to tiež nemôžeme priznať. Prirodzene pozornému čitateľovi tu môže prísť na um logicky otázka. Prečo sa potom šepkanda o agentovi GRU vôbec objavila? Napriek viacročnému vplyvu šéfa Vojenského spravodajstva na jeho činnosť, sa ukazuje, že v jeho štruktúrach naďalej pôsobia racionálne uvažujúci pracovníci, ktorí si uvedomujú, aké sú pre Slovensko zničujúce Dankove otvorené proruské postoje. 

 

 

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre