• 55

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Všetko najlepšie ku včerajším meninám pán policajný prezident Tibor Gašpar.

Všetko najlepšie ku včerajším meninám pán policajný prezident Tibor Gašpar.

Mám na Vás jednu otázku: Keďže ste vyštudovali v rokoch 1982 – 1987 učiteľský smer na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, predpokladám, že futbalu rozumiete. Pravdepodobne ako športovec ste hrávali futbal a poznáte jeho pravidlá. Preto určite viete, prečo fanúšikovia chodia na futbal a prečo niekedy na futbal prestanú chodiť.

 

Futbal je najmasovejšia hra na svete. Žiadny iný šport neláka ľudí od malička tak ako futbal. Aby ho mohli hráči hrať, musí mať v prvom rade jasné pravidlá a až potom hráčov, trénerov, ihriská, funkcionárov a divákov. Pravidlá sú jasne stanovené a aj napriek tomu sa vo futbale obchádzajú. Kupujú sa hráči, tréneri, dokonca aj celé kluby. Stávkové kancelárie občas korupčne ovplyvňujú výsledky cez hráčov, rozhodcov…..

Lenže napriek všetkému zlému diváci spomínajú iba na zápasy, v ktorých sa futbal hral a nie keď sa na ihrisku taktizovalo, diskutovalo, simulovalo…. Áno, počas takých zápasov sa zdržiava, odkopáva lopta, robia sa technické fauly, a hlavne sa kúskuje hra a zastavuje lopta.

 

Veľké kluby preto hrajú futbal naplno, hrajú ho srdcom a pre fanúšika. Vďaka kvalitnej hre získali srdcia fanúšikov a majú plné štadióny. O ich hre hovorí celý svet a media sa bijú o exkluzivnejší článok. Kvalitné kluby si neplatia PR, hráči na ihrisku im ho robia.

 

Na Slovensku sa viac taktizuje, fauluje a kúskuje sa hra. Zákulisné hry hrajú v postavení mančaftov väčšiu úlohu ako samotná hra mužstva. Majitelia klubov chcú za každú cenu titul a preto tento stav “kómy futbalu” de facto spôsobili. Umiestnenie a udržanie pozície v tabuľke je prednejšie ako plné tribúny. Názor fanúšika zazobaných majiteľov klubov nezaujíma. Manažérske posty obsadzujú kamarátmi. Toto všetko spôsobuje, že fanúšik z tribún odchádza a velikán slovenského futbalu Slovan Bratislava má menšiu návštevnosť než trošku lepšie hrajúce mužstvo z poslednej okresnej skupiny. A prečo Vám píšem o futbale, fanúšikoch a pravidlách?

 

Pretože už niekoľko rokov sledujem prácu polície a neviem sa zbaviť pocitu, že polícia vykonáva svoju prácu presne tak, ako naše futbalové kluby v 1. lige. Príliš často zastavujete loptu a nie hráča, ktorý hrá nefér. Príliš často taktizuje a nemáte ťah na bránku. Príliš často sa na polícii venujete udržaniu pozícii, než tomu, čo si o Vás občan myslí. Príliš veľa kecáte, no skutok sa nestal! Vaše stoličky sú Vám prednejšie, než dobré meno polície.

Takzvaný “cveng” sa nezíska tlačovými konferenciami. Cveng, dobré meno, dôvera sa buduje rokmi. Získa sa napríklad aj tým , že si priznáte vlastné chyby.

 

Slovenský fanúšik vie prežívať športový úspech možno najviac na svete. Je oddaný a verný. Jeho podpora je obrovská. Bolo to vidieť na futbalových ME vo Francúzsku. Fanúšik sa rovnako hrdo hlásil ku športovcom aj na MS v hokeji, lyžovaní, vodnom slalome, cyklistike……

Slovenská reprezentácia vo futbale dosiahla úspech len vďaka tomu, že pilierom reprezentácie boli hráči, ktorí hrali ligu v zahraničí. Futbal hrajú v štátoch, kde sa futbal hrá pre divákov a nie pre zakomplexovaných majiteľov futbalových klubov. Ich výkon bol profesionálny, oddaný a plný toho, čomu sa povie SRDCE, zanietenosť, láska k futbalu a národu.

Tento úspech a srdce fanúšika potom zničil, respektíve stratil jeden šašo potetovaný a katastrofálna práca polície, ktorá zistila, že “skutok sa nestal”. A to aj napriek tomu, že šašo počmáraný sedel za volantom. Tento jeden nezmyselný čin spôsobil znehodnotenie práce celého tímu ľudí, ktorí krvopotne a zanietene budovali dobré meno slovenskému futbalu. Jedna opilecká akcia a ukážka toho, že “ja môžem všetko” spôsobila stratu dôvery. A tu sme pri koreni veci, prečo Vám píšem. Áno, včera bolo Tibora, takže ešte raz “všetko naj”. Ale poďme naspäť k téme. Nezdá sa Vám situácia v slovenskej polícii rovnaká ako vo futbale?

Verejnosť v čase Spišiaka polícii dôverovala. Polícia dokázala razantne zakročiť proti podsvetiu. Úspechy v boji s korupciou síce polícia nemala, no verejnosť stála na jej strane. Na Spišiakove tlačovky sa novinári tešili. Napríklad taký Erik Tomáš bol šťastný, keď Spišiaka mohol citovať. Robil mu PR dobrovoľne a zadarmo. Ľudia nepísali anonymné udania premiérovi na stole, ale informovali políciu dobrovoľne a otvorene. Spišiak nemal tím mediálnych poradcov a aj napriek tomu bol mediálnou hviezdou. Slovák prvýkrát videl, že podsvetie sa pred políciou trasie. Slovák videl, že zákon má svoju váhu. Vedel, že policajt mu pomáha a chráni ho bez toho, že by to mal na aute napísané. Čo sa stalo potom? Čo spôsobilo stav, že verejnosť nereaguje na tlačovky? Že verejnosť prestáva polícii dôverovať?

Odpoveď je jednoduchá: SKUTOK SA NESTAL!

Nebudem tu vypisovať všetky kauzy, ktoré sa nestali. Nebudem tu vypisovať ani informácie o klobáskach. Napíšem iba jednu podstatnú vec. A tou je ľudská pamäť. V totalite polícia dokáže informácie utajiť. V Európskej únii nie. Máme Ústavu a tá nám garantuje SLOBODNÉ VOĽBY. A tie zaručujú prepratie hoci dvadsaťročného špinavého prádla(viď Mikuláš Černák). Dôležitá je informácia a jej váha. Dôležité je to, či informácia zasiahne srdce občana - voliča. Ak občana informácia zasiahne, potom môže policajný prezident s ministrom vnútra sedieť “vystajlovaný” a nadupadný informáciami kde chcú, ich slovo nemá váhu! Hodnota takého slova má nulovú hodnotu, niekedy dokonca zápornú (prípad Hedviga Malinová). Je to presne ako s reprezentáciou vo futbale, presne ako s našou ligou. Hráči hrajú, tréneri tvrdia, že odovzdávali na ihrisku všetko, no nikto im neverí. Vy kupujete nové autá, radary, vesty, člny a na konci všetku tú prácu zničí veta – skutok sa nestal.

Vo futbale sa jednotlivec ožerie a …. zničí prácu všetkých. V polícii stačí nevyšetriť Širokého, Bašternáka, Pašku….. a verejnosť polícii neverí. Keď to píšem, mám chuť napísať sitcom z policajného prostredia s názvom: “Zostane to medzi nami”.

Preto, keď oznamujete na tlačovke informácie o korupcii, o Matovičovi, vždy si spomeňte na utajených oligarchov, čo ostali v šuflíkoch. Vždy si spomeňte na občana a na to, že aj napriek jeho podceňovaniu, je to bytosť s pamäťou a možnosťou raz za štyri roky rozhodnúť o správe vecí verejných. Vždy si spomeňte na to, že nič nie je večné. Že srdce občana je ťažké získať, no je veľmi ľahké ho stratiť.

 

Komentáre (0)