• 897

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Súčasťou Black PR je organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a teror.

Súčasťou Black PR je organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a teror.

 

 

Ak sa za socializmu ŠTB rozhodla niekoho zničiť, nič jej nestálo v ceste. Jej pozícia v štáte bola neohrozená a nedotknuteľná. Preto na “ protištátne živly” zbierala materiály za účelom neskoršieho zneužitia. Akákoľvek informácia, ktorá sledovanú osobu mohla vo verejnosti pošpiniť, mala hodnotu zlata.

 

Po páde komunizmu sa Black PR nevytratila. Len sa posunula viac do civilného života. Ako prvé môžem uviesť obchodovanie s informáciami o agentoch a spolupracovníkoch ŠTB. Bol to výborný politický argument ako sa niekoho politicky zbaviť. Informácia sa vypustila, overiť sa nedala, pretože archív ŠTB bol podľa politických dohôd tajný. Informácia si potom žila svojim životom v médiách a verejnosti.

 

Z tohoto dôvodu /zber informácií/ polícia a tajné služby dokázali dokonale zmapovať zločin, rôzne morálne hriechy, ale to je tak všetko. Informácie zostali dobre utajené, kde čakali a čakajú na svoju príležitosť dodnes. Politický establishment ktorejkoľvek vlády od pádu komunizmu bol vďaka tomu v pohode.

 

Finančným tokom a politickej podpore najľahšie pochopíte z dôb vlády HZDS.

Ako iste viete, v rokoch 1994 až 1998 sa na Slovensku rozbehla privatizácia s názvom: Rabujme súdruhovia kde sa dá. Privatizácia so sebou priniesla aj fenomén, ktorý sa v histórii Slovenska už nebude nikdy opakovať. Do budovy FNM ste vstupovali ako chudobný občan SR a z budovy ste vychádzali ako milionár, niekedy aj ako miliardár. Stačilo mať správne kontakty, drzosť a ochotu finančne sa podeliť s politickými elitami.

Vedenie HZDS si po spustení privatizácie uvedomovalo, že bez Black PR a veľkolepej kampane voľby nevyhrajú. Preto sa informačná mašinéria od roku 1995 spustila naplno. SIS zbierala informácie, kontaktovala podsvetie, v niektorých regiónoch podsvetie dokonca tvorila priamo tajná služba. Dnes vieme, že tajná služba sa priamo podieľala na únose prezidentovho syna, Svěchota priamo kontaktoval členov podsvetia……

 

Ako občan si preto jednoznačne môžete položiť otázku: A to sa môže priamo zadať do účtovníctva – únos, fyzická likvidácia, kreovanie podsvetia, vstupovanie do vyšetrovania?….. Nie, nie je to možné! Nie je možné takéto brutálne zločiny vyfaktúrovať, respektíve ich dať do systému ako položku, náklad, službu, napísať koľko ľudí sa podieľalo na sledovaní, únose, vražde….. Na všetky takéto zločiny potrebujete mať čierne finančné zdroje. A tie musí politické vedenie účelovo vytvoriť. Takéto finančné zdroje môžu pochádzať iba z korupcie alebo zločinu. Iné cesty neexistujú. Vznik takýchto finančných tokov priamo kriminalizuje vysokú politiku a vytvára z nej defacto organizovaný zločin.

 

Poďme teraz zverejniť fakty.

HZDS v rokoch 1995 až 1998 nahromadilo cez privatizáciu a iné výpalnícke poplatky cca 700 miliónov Korún Slovenských. Cca 400 miliónov išlo na politickú kampaň. Skoro všetky položky, vrátane umelcov, boli vyplácané v hotovosti. Dokonca aj “blow job” girls a boys boli v týchto nákladoch. Financie mali na starosti Fedor a Šaňo. Všetko bolo stavané s jedným jediným cieľom- vyhrať voľby, aby mohli potom robiť znova čo chcú. Cca 100 miliónov korún bolo investovaných v rámci Black PR do médií, na nákup informácií, na podsvetie a na platenie externistov. Táto časť /Black PR/ naozaj šlapala na plné obrátky. Lenže tesne pred voľbami sa všetko zmenilo. TV Markíza sa zmietala v problémoch. Mala dvoch vlastníkov a dve riadiace štruktúry. To najhlavnejšie – čiže spravodajstvo sa otočilo HZDS chrbtom. Hnutiu ostala v rukách iba STV, denník Slovenská republika a VTV. Cez tieto tri inštitúcie ale neboli schopní spustiť žiadnu diskreditačnú kampaň. Preto celý zber informácií na opozíciu a novinárov bol zbytočný a 100 miliónov korún vyšlo nazmar.

 

Ak sa pýtate, kam zmizlo cca 200 miliónov Korún Slovenských, tak podľa čelného predstaviteľa HZDS odišli spoločne s Fedorom do zahraničia, aby sa neskôr vo forme kešu vrátili správnym smerom do slovenskej politiky. Cieľom tohoto kešu bolo kreovať slovenskú politiku na svoj obraz, teda na obraz Black PR.

 

A čo je cieľom takto investovaného kešu? Cieľ je jasný. Oprať cez vysokú politiku korupčné peniaze a získať priamy politický vplyv. Vďaka tomu neskôr získavate štátne zákazky a z nich potom odovzdávate cca 20 až 30 percent na stavbu Black PR štruktúr. Môžeme to kľudne nazvať Perpetuum – mobile slovenskej politiky.

 

V takejto spoločnosti potom vzniká nedotknuteľná elita a vďaka jej bohorovnosti a kešu v štáte neostávajú peniaze na školstvo, zdravotníctvo, sociálne projekty, dôchodcov, invalidov, mladé rodiny a extrémne chudobné rodiny……

Ak by tých 30% zdrojov, ktoré končia v korupcii, mafii, ostalo v štátnom rozpočte, tak by sa zrazu finančné zdroje našli na väčšinu sociálnych projektov.

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre