• 117

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Pali Bottka: Poľská aféra, čast druhá

Poľská aféra, čast druhá

 

Keď chcem niečo kritizovať, mal by som ovládať aspoň základné fakty. Živočíšna výroba je náročná a neprináša veľké zisky. Dnes už mnohé poľnohospodárske podniky trpia živočíšnu výrobu už len zo zotrvačnosti, ako nutné zlo. Bude to znieť neuveriteľne, ale v mnohých prípadoch sú prvovýrobcovia držaný v šachu spôsobom ak chceš mať uhradenú predošlú faktúru, neprestaň dodávažť. Ďalším dôvodom sú nemalé investície vynaložené do technológií a aj chovná hodnota zvierat. Napríklad produkujúca krava má chovnú hodnotu 1000 euro, bitúnok ju ako už "staré" zviera horko ťažko odkúpi za 400, ale aj to len vtedy ak má náhodou nedostatok nakúpeného mladého dobytka, mnohokrát chovateľ čaká celé mesiace, pokiaľ vyradenú kravu dokáže predať. A tak ju chovateľ drží pokiaľ aspoň niečo produkuje. Potom príde ten deň, keď sa krava "poskladá" ako zodratý colštok a nastane problém…. Sú dve možnosti. Predať takéto zviera na nútený výsek, aspoň za 100 - 200 euro. Z hodnoty 1000 už nemá ani 400 ale len 100 - 200, alebo zaplatí zverolekára, ktorý ju utratí a je povinný ju odovzať kafilérii. Kafiléria si zinkasuje cca 400 euro. Takze napokon z +1000 je - 450 euro. Pri nútenej porážke je žiaľ manipulácia s takýmito zvieratami veľmi obtiažna a preto sa to z pohladu laika zdá nehumánne. Áno máte pravdu ani ja ako chovateľ, sa na to nedokážem pozerať. Mäso z nútenej porážky putuje na spracovanie a vyrába sa z neho krmivo pre psíky a mačičky našich zanietených ohrancov práv zvierat. Ešte sa mi nepodarilo objaviť chovateľa psa, alebo mačky , ktorý by svojho milačika kŕmil výlučne Bio mrkvou. Takže potiaľto je to síce veľmi smutné, ale takto to funguje. Neverím, že sú poľské bitúnky také smelé, že takéto mäso pustia do voľného obehu ako mäso určené na verejné stravovanie. Nájdu sa však priekupníci, ktorí ho potom v pohode predaju ako nezávadné a nájdu sa kupujuci, ktorí pozerajú na cenu a nie nato od koho kupujú. Lenže toto vôbec nieje "moderná" choroba. Takéto pokútne kšefty sa diali aj za toho úžasného boľševizmu. Osobne viem o prípade z roku cca 1988, keď na štátnom ovocinárskom majetku, nejakym nedopatrením chemicky ošetrili časť broskyňového sadu. Ovocie síce dozrelo v dobe účinnosti, ale bolo to tak na hrane, že zodpovedný vedúci nedovolil toto ovocie predať ako vhodné na konzum. Kde sa vzal, tu sa vzal, objavil sa gynekológ známi najvyššieho šéfa podniku a za zlomkovú cenu toto ovocie odkupil vraj na "pálenie" . Na druhý deň jeho manželka (moja učiteľka slovenčiny na ZŠ) predávala toto ovocie na trhu...

Žiaľ nieje taký štát čo by všetko ustrážil. Pokiaľ si nekupujete potraviny u overeného človeka vždy je tu riziko.

Na záver by som dodal len toľko. Miesto nadávania na poľský bitúnok, by bolo potrebné si posvietiť na toho, kto závadné mäso predával na Slovensku a na tých čo ho kúpili. Osobne som ponúkal moje zdravé kvalitné zvieratá slovenskému bitúnku, ale ponúkli mi cenu ktorá bola pre mňa doslovne stratová a urážala ma. Vraj za tu cenu vozia už hotové polovičky pán boh vie od kiaľ. A že to moje je síce super, ale u nás nepredajné. Ľudia vraj pozerajú na cenu a nie na kvalitu. Tak tu skončil môj patriotizmus a nadšenie a mäso z môjho chovu jedia nemci, taliani, slovinci, turci... a moji najlepší známi a priatelia.

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre