Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým veľmajstrom Anatolijom Karpovom. Trénuje ju jej otec Milan, ktorý so svojim tímom Hrochotskí jazdci zbúral stereotyp, že Rómovia nemajú za šachovnicou miesto.

Otcom, matkou aj trénerom. Milana a jeho dcéru Agátku, ktorú vychováva sám, spája nie len silné puto a láska k šachu, ale aj vôľa robiť niečo pre druhých. Už niekoľko rokov učí Milan prevažne rómske deti hrať šach. Tým im otvára brány, ako sám hovorí do „normálneho života“ a dáva im perspektívu lepšej budúcnosti, než by ich s veľkou pravdepodobnosťou čakala. Agátka chce vynájsť liek pre svojich dvoch autistických bratov.

Hoci je šachovnica čierno-biela, na Slovensku bol tento šport dominantou majority. Vďaka Milanovmu odhodlaniu a  pomoci dobrých ľudí, spolu so svojimi zverencami vrátane Agátky dokázali, že patria do šachovej rodiny.

Prvýkrát na turnaji

„Šach je o tom, že je všade ticho. Zrazu na súťaž príde tlupa Rómov. Súťažiaci pred tým neboli zvyknutí na Rómov. Keď sme sa zjavili pri dverách, mali ste vidieť, ako sa na nás všetky hlavy otočili. Dokonca som videl, že tam boli dámy, ktoré si chytili kabelky a kontrolovali si, či majú veci na mieste. Bolo to nepríjemné, všimli si to aj deti,“ popisuje prvú súťaž.

Milana naučil hrať „hru kráľov“ bratranec. „Boli to len základy, nikdy som si v tom čase, keď som mal 25 rokov nepomyslel, že sa budem venovať šachu profesionálnejšie,“ začal so svojím rozprávaním.

Hrochotskí jazdci

Čo sa naučil, využil neskôr. Začiatky rómskych šachistov sa začali písať pred pár rokmi v komunitnom centre v malej obci pri Zvolene - Hrochoti, kde Milan pracoval. Šachista Michal Lakatoš prišiel s myšlienkou založiť v nej šachový krúžok. „Do komunitného centra chodili rómske aj nerómske deti. Na počudovanie to chytilo najmä tie rómske,“ tvrdí, Milan, ktorý sa ujal trénerskej úlohy. „Nie nadarmo sa hovorí, ten, kto nevie hrať, trénuje,“ smeje sa a dopĺňa, že síce nie je až taký dobrý šachista, ale podľa mnohých kolegov dokáže šach deťom priblížiť.

Ako sa hovorí, spočiatku to nemali na ružiach ustlaté. „Nemali sme financie, samotný starosta nám hádzal pod nohy polená. Nemali sme na čom trénovať, mali sme dve - tri šachovnice, kým nám nepomohol šachový klub z Banskej Bystrice,“ priblížil. Ako zlomový okamih hodnotí spojenie sa so ŠK Junior Banská Bystrica pri CVČ (Centrum voľného času), kde boli tréner Zdeněk Gregor a tréner Regionálnej šachovej akadémie pán Milan Michalička. „Privítali nás, vyšli nám v ústrety a vysvetlili podmienky súťaží a fungovanie samotného klubu,“ hovorí s vďakou v hlase.

Šachistka, ktorá vyniká aj na futbalovom poli

Šachu sa začala venovať ako maličká. Agátka si na svoju prvú partiu dobre spomína. „Hrala som ju s ocinom, keď som bola v škôlke“. Prezradila, že s ocinom je kopec srandy, no keď je v roli trénera, je oveľa prísnejší. Sám priznáva, že spočiatku na Agátku dosť tlačil. „Zo začiatku som robil chybu. Až potom mi pán Gregor povedal, aby som to nikdy nerobil, lebo sa mi to môže vypomstiť. Veľa ma naučil, je to môj dobrý priateľ, tréner a mentor,“ priznáva.

Pre Milana je dcérino vzdelania veľmi dôležité

Po rozchode s matkou Agátky, ktorá pochádzala z osady zo Starej Kremničky, musel bojovať o Agátku s úradnou mašinériou a rodinou.  Prevládal názor, že dieťa má byť pri matke. Keď mala Agátka 1,5 rokov, ostal na dcéru sám, chodil v tom čase na vysokú školu. Potom v živote ešte niekoľkokrát, ale vždy musel štúdium zanechať kvôli finančným a osobným dôvodom. „Ja som nemal vytvorené podmienky, pre mňa je dôležité, aby ich mala vytvorené ona a dokázala viac, ako som dokázal ja,“ tvrdí Milan. „Robím všetko preto, aby ich mohla mať. Agátka to vie, aj si to cení, snaží sa. Keď dostane zlú známku, ťažko to prežíva,“ priznáva.

Agátka je vynikajúca študentka. V poslednej dobe však v ich životoch nastali zmeny, museli sa presťahovať a odrazilo sa to aj na jej výsledkoch, keďže nemala poriadny počítať a neustále jej počas online výučby vypadával internet. „Doteraz bola vždy vyznamenaná. Niektorí ľudia si nevedia predstaviť, čo to znamená, keď nie sú vytvorené podmienky, a to sa nepovažujem za Róma z osady,“ hovorí Milan a dodáva, že Agátka našťastie nedávno dostala notebook od Divých makov a internet, z ktorého sa veľmi teší.

Jedno prianie

„Raz mi dala otázku, ako sa narodila? Tak som jej povedal, že sa narodila z lásky. Vy ženy to máte geneticky dané, aby ste boli matkami. My muži sa to musíme naučiť a poviem Vám pravdu, že je niekedy ťažké byť otcom aj matkou,“ vyznal sa Milan, ktorý má jedno prianie: „Ak z nej vyrastie dobrý človek, nemusí byť dobrou šachistkou, dobrou žiačkou, chcem iba jedno, aby bola prospešná pre túto spoločnosť a aby bola dobrým človekom.“/media/blog/1LdXHO/80da6c463366dbe66ac8461608c1fad8d2e3b373.jpg

Zdroj : Dobré noviny.