• 495

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Čo vlastne vieme o slovenskom podsvetí? 1. časť:

1. časť: Čo vlastne vieme o slovenskom podsvetí? O tom ako vzniklo a kto ho riadi.

 

Slovenské média po dvadsiatich rokoch priniesli správu o vražde Jána Duckého. Prečítali sme si rozhovor s Olegom Thorykom a oprášili staré informácie. Polícia údajne prípad znovu otvorila…..

 

Aby sme pochopili prečo ku vraždám dochádza a prečo sa neobjasňujú, musíme si najskôr popísať schému podsvetia, jeho históriu.

 

Ako prvé si musíme otvorene priznať, že žijeme v regióne, kde vládol boľševický teror. Boľševici po celom svete povraždili podľa odhadov možno až 160 miliónov ľudí. Preto je nutné si uvedomiť, že štruktúra zločinu má u nás sovietsku podobu, ktorá sa začala kreovať ešte pred VOSR. Zločin išiel ruka v ruke v socialistickom zriadení s politickou mocou.

V ZSSR existovali názvy pre jednotlivé skupiny.

Vor v zákone:dá sa preložiť aj ako “zlodej s princípu – baron”

Avtoritet: boli autoritami v podsvetí. Spoločnosť ich vnímala ako “KMOTROV” zločineckého prostredia. Už za komunizmu kontrolovali konkrétne územia. Ich vplyv v čase Perestrojky narástol do obrovských rozmerov.

Kryša: Strecha – je to systém ochrany vytvorený kriminálnymi a štátnymi organizáciami. Je to obdobie výpalného, nájomných vrážd, vnútenej ochrany. Elity potrebovali strechu, lebo bez nej by neprežili.

Zek: väzeň s najnižším postavením. Človek bez mena a hodnoty. Muklovia.

Cechoviny: Prevádzkovatelia nelegálnych – súkromných firiem a tovární v ZSSR. Vyrábal sa v nich nedostatkový tovar. Boli súčasťou šedej ekonomiky, riadenej mafiou a komunistickými elitami.

Teneviky: Nelegálni, tieňoví ministri. Boli to vlastne nomenklatúrne obchodné kruhy v ZSSR. Boli tvorcami šedej ekonomiky.

Tieto informácie je možné overiť aj vďaka práci Ruskej milícii, dnes polícii a ich odborným publikáciám.

 

Na Slovensku sa silné zločinecké skupiny z Ruska a Ukrajiny neudomácnili. Ich cieľom v strednej Európe bola hlavne Budapešť a Praha. Organizovaný zločin na Slovensku v 90. rokoch ovládali hlavne slovenské zločinecké skupiny. Ich vzostup a pád bol vždy rýchly. Bossov podsvetia prežilo len pár. Dnes sú jedinými svedkami a nositeľmi informácií o tom kto a ako riadil najbrutálnejší zločin na Slovensku. Mafiáni sa likvidovali medzi sebou navzájom. Po likvidácii bossa prišiel nový boss….

 

Médiá sa v 90. rokoch báli informovať o tom, kto je v skutočnosti šéfom podsvetia. O šéfovi podsvetia sa informovala verejnosť iba vtedy, keď už nežil. Dovtedy každý boss mafie akoby neexistoval. Bol takým Voldemordom spoločnosti. Všetci o ňom vedeli, no nevyslovili jeho meno, lebo im to strach nedovolil. S bossmi mafie sa stretávali politici, oligarchovia, ale aj policajti a šéfovia tajných služieb. Spolupráca medzi štátom a mafiou bola skutočnosťou. Na konci Mečiarovej éry už vlastne ani nebolo možné odlíšiť, či sa jedná o štátny záujem alebo záujem zločinu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa pár bossov mafie po čase rozhodlo svoj majetok zlegalizovať a stať sa ctihodnými občanmi.

Napríklad Svoboda začal byť aktívny v sponzorovaní športu a Čongy sa dokonca snažil presadiť v mediálnej brandži. Musím podotknúť, že Svoboda, Čongy ale aj Sýkora boli ukážkovými mafiánmi. Nepôsobili vyzývavo, neprovokovali verejnosť svojou mocou a peniazmi. Zavraždení boli hlavne z dôvodu, že sa spájali s politikou. Lebo mafián je dobrý dovtedy, kým plní vôľu mocných. Akonáhle sa chce posunúť vyššie, to znamená napríklad do médií, športu, politiky, veľkého biznisu, tak ho zlikvidujú. Kto ale likviduje šéfa podsvetia a na koho pokyn je dodnes záhadou. Slovenské prostredie, či už politické alebo mafiánske, je stavané podľa sovietskeho vzoru. A tu je najväčší problém v zisťovaní toho, kto tu priamo riadi zločin, ekonomické podvody, kto tuneluje štát a akou formou. Aj preto som na začiatku písal o hierarchii v sovietskom mafiansko-boľševickom zriadení.

 

Organizovaný zločin je v demokratickom svete komplikovaný. Jednotlivé skupiny medzi sebou neustále bojujú o vplyv. Kryjú sa legálnymi firmami, advokátmi, snažia sa sponzorovať politické strany a platiť ľudí v médiách. V tom najvyššom globálno-mafiánskom leveli sa snažia kvôli praniu špinavých peňazí ovládnuť banky.

Na Slovensku do vraždy Kuciaka podľa našej vlády, polície a tajných služieb takéto skupiny nepôsobili. Ako sa ukázalo, opak bol pravdou. Tie najvačšie zločinecké skupiny kooperovali a spolupracovali s vládnymi politikmi na tej najvyššej úrovni.

Najväčším prekvapením pre mňa bolo zistenie, že ruskojazyčný organizovaný zločin sa Slovensku vyhol. Nevnímal ho ako lukratívny pre svoj biznis a vplyv. Centrály pre strednú Európu si budoval v Prahe a Budapešti. Oba štáty s nimi od začiatku veľmi tvrdo bojovali a polícia ich vplyv okresala na mimimum. Stačí spomenúť akciu “U holubů”, kde sa stretli najvyšší predstavitelia ruskojazyčného syndikátu z dôvodu deľby vplyvu a moci. V ruskojazyčnom mafiánskom prostredí sa nedá orientovať iba na podsvetie z Ruska a Ukrajiny. Pretože to prostredie pochádza z bývalého ZSSR a polytbiro v tom čase neriešilo čo je Ruské a čo z iných štátov. Organizovaný zločin v ZSSR bol multinárodný. Ako príklad uvediem Uzbeka Alimdžana Tochtamunova, ktorý bol v Rusku korunovaný VOROM V ZÁKONE, aby vybudoval zločinecké imperium v strednej Európe. Ale v strednej Európe bola aktívna aj Arménska skupina organizovaného zločinu, vedená Vorom v zákone A. Soghojanom. Lenže arménske podsvetie si na likvidáciu arménskeho podnikateľa najala Ukrajinca Timura Treťjakova. Na tomto príklade môžeme ukázať to, že ruskojazyčné prostredie kooperuje medzi sebou svoje aktivity. Ich vplyv je rozdelený na základe dohôd. Ruskojazyčný zločin sa v súčastnosti skôr snaží kooperovať, než páchať brutálne zverstvá.

90. roky výbuchov, streľby a nájomných vrážd s nástupom Putina ku moci skončili. Celý ruskojazyčný organizovaný zločin začal viac hľadieť von, mimo Ruska. Dôvodom nebol strach z Putina a novej vládnej moci. Dôvodom bolo skôr upevnenie moci Ruska vo svete, hlavne v strednej a východnej Európe. Na Balkáne rozšírili svoju moc hlavne v Srbsku, Bulharsku a Rumunsku. Aj keď ich prvé kontakty so západným svetom datujeme už od konca 80. rokov. Ruskojazyčný organizovaný zločin po páde komunizmu a rozpade ZSSR začal expandovať na zahraničné trhy. Ich hlavnou komoditou bol obchod s Ľahkými vykurovacími olejmi, drogy, alkohol – syntetický lieh, obchod s ľuďmi – ich pašovanie do západnej Európy, biele mäso, pranie špinavých peňazí, obchod so zbraňami a nájomné vraždy. Po nástupe Vladimíra Putina sa v Rusku situácia zásadne menila. Veľa oligarchov utieklo do zahraničia, niektorých pozatvárali, ale skoro všetci prišli o veľkú časť majetkov (ktoré poväčšinou neoprávnene nadobudli). Podsvetie sa skonsolidovalo a prestali sa navzájom vyvražďovať. Došlo ku dohodám a prerozdeleniu trhov. Ruskojazyčné podsvetie začalo expandovať do celého sveta. Od čias Putina používajú sofistikované metódy namiesto tvrdých železných pravidiel. V strednej Európe sa ruskojazyčné mafie Slovensku vyhli. Preto je napríklad možné spochybniť teóriu o Olegovi Thorykovi, ktorý údajne zavraždil Jána Duckého. Ak by aj strieľal, tak len na príkaz slovenských oligarchov. Dôvodom Duckého vraždy boli s najväčšou pravdepodobnosťou zmenky.

 

A to je dôvod, prečo sa na slovenské podstie musíme pozrieť cez štruktúru ruskojazyčného organizovaného zločinu. Lebo slovenské podsvetie sa kreovalo až v čase socializmu. Poznáme ich z čias socializmu ako pumpárov, mäsiarov, vekslákov, kšeftárov s kradnutým tovarom, tých čo prevážali zo západu spotrebný tovar ku domácim užívateľom….

Pamätáte si napríklad na kráľa Oravy Babinského. Aj on mohol všetko. Štátu bral a komunistom dával. Až kým jeho bublina nespľasla. Spľasla preto, že sa boľševikom vymkol z rúk a verejnosť sa na to už nemohla pozerať. Štát zasiahol a bolo vymaľované. Ani všemocná ŠTB vtedy nedokázala pod koberec zamiesť všetky jeho korupčné svinstvá.

Niečo podobné čaká Slovensko aj teraz. Na povrch povychádzajú rôzne kauzy, vraždy, korupcie, rýchle zbohatnutia politikov a oligarchov….

 

Poďme teda po poriadku. Kto je na Slovensku Vor v zákone, respektíve “zlodej s princípu – baron”? Myslím si, že odpoveď je jednoduchá. Politici, čo zázračným spôsobom zbohatli, veksláci, privatizéri, oligarchovia a bývalí eštébáci a kágebák od hokeja. Skoro všetci majú jedno spoločné. Zakladali zločin už za socializmu. A kde mali uložené nakradnuté peniaze? Predsa v bankovom raji a to vo Švajčiarsku. Pamätáte si na Kauzu Ransdorfa a jeho zatknutie . V banke chcel vybrať 350 miliónov Eur. Spolu s ním boli zatknutí traja slováci. Neskôr všetci účastníci tejto kauzy dostali od Švajčiarska odškodné. Kde sa ale nabrala suma 350 miliónov a prečo ju bol vyberať práve Ransdorf sa dodnes nevie. Vie sa len to, že peniaze na konkrétnom účte boli údajne od podvodníka Vladimíra Huňka. Toto je ale jediný rukolapný dôkaz, keď bol politik vyberať stámilióny eur v banke a vôbec mu to nebolo podozrivé. Ak si kladiete otázku PREČO? Tak odpoveď je jednoduchá. V politike sú takéto úplatky normálne a nikto z politikov sa tomu nečuduje. Veď tam predsa nie sú kvôli správe vecí verejných, ale sú tam kvôli Kešu. Predsa o dobe kešu vedel aj exminister vnútra Kaliňák a vôbec mu to nevadilo.

Kto je na Slovensku Avtoritet - Kmotor?

Asi sa všetci zhodneme na tom, že sú to oligarchovia. Majitelia politických strán, čo zotročili politikov, obyvateľov a všetko tu vlastnia. Medzi nimi nie je ani jeden súčastný politik.

Kto je na Slovensku Kryša?

Za vlády HZDS to boli mafiánske skupiny z Bratislavy, Dunajskej stredy, Horehronia, Hornej Nitry a Košíc. V súčastnosti je to pravdepodobne Marián K. Ladislav B. Miroslav B…. Ale ako povedala ministerka vnútra Saková, musíme sa pozerať na týchto pánov ako na nevinných, lebo súdy ešte právoplatne nerozhodli. Hoci sa jeden z nich už na súde priznal a väčšiu časť z podvodu s DPH už štátu vrátil. Všetci majú jedno spoločné. Poznajú politické špičky z vládnych strán. Majú svojich ľudí na ministerstvách a získávajú jednu štátnu zákazku za druhov. Dostávajú vratky DPH v miliónoch a eurofondy im schvaľujú jeden za druhým.

A ešte jednu vec. Nie je dobré im skrížiť cestu. V lepšom prípade Vás začne riešiť polícia, v tom druhom sa po vás zľahne zem.

Zek čiže muklov predstavovať nemusíme. Tam patrí väčšina obyvateľstva SR.

Cechoviny: nelegálne továrne sa u nás nenachádzali

Teneviky: Nelegálni, tieňoví ministri. Šedú ekonomiku v ČSSR tvorili iba veksláci a eštébáci, ktorí obchodovali so západom a arabským svetom. Zarábali hlavne na korupcii a na obchode s tovarom a so zbraňami. Ďalšou časťou nelegálneho biznisu bola podpora teroristických skupín v Arabskom svete, ich školenie a cvičenie, ale aj záškodnícka činnosť v zahraničí. Pri týchto aktivitách smrti sa používal “keš”. Koľko z toho si uliali, je dnes ťažké zistiť.

S určitosťou ale možem tvrdiť, že vo všetkých týchto štruktúrach boli čelní predstavitelia KSČ a KSS a Štátnej bezpečnosti.

 

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre