• 3439

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Slovenská Chobotnica, je stále v utajení! Chýba nám Corrado Cattani?

Slovenská Chobotnica, je stále v utajení! 

Chýba nám Corrado Cattani?

 

Pamätáte si na taliansky seriál Chobotnica? Hoci sme na Slovensku ani len netušili, kam až siahali chápadlá talianskej mafie, stačilo si pozorne pozrieť prvú časť seriálu a celá slovenská televízna rodina ostala v šoku. Úspech seriálu zaručoval námet, ktorého autorom bol Sandro Petraglia. Skutočnými predlohami postavy Cattaniho mohli byť okrem iného talianski prokurátori Rocco Chinnici, Giovanni Falcone či Paolo Borsellino, ktorí sa stali symbolmi boja proti talianskej Cose Nostre. Všetci traja boli mafiou zavraždení (Chinnici v roku 1983, Falcone v máji 1992 a Borsellino v júli 1992). Inšpektor Corrado Cattani bol hlavnou postavou talianskeho viac ako 50 dielneho seriálu s názvom Chobotnica od režiséra Damiana Damianiho. Seriál Chobotnica bol natočený v desiatich sériách v rokoch 1984-2001 a tvorcovia seriálu ho venovali boju proti sicílskej mafii. Od uvedenia prvej série čelila talianska televízia Rai Uno aj predstaviteľ hlavnej úlohy nespočetným vyhrážkam od mafiánskych organizácií, a preto ďalšie série boli nakrútené prevažne na utajených miestach v zahraničí. V poslednom diele 4. série mafia zvíťazila nad spravodlivosťou a inšpektora Cattaniho chladnokrvne zabila. Nie len od tejto chvíle, ale už od momentu, kedy sicílska mafia popravila obzvlášť ostentatívnym spôsobom Falconeho, sa talianska spoločnosť prebrala z letargie a strachu a vykročila smelo do boja proti všadeprítomnej mafii. Ešte predtým ale museli polícia, prokuratúra a súdy prísť na to, ako talianska mafia funguje, kto je hlavou, kto perie peniaze, ako vycuciavajú štátny rozpočet, kde sú nasadené volavky a prostitútky, kto z politikov užíval kokaín, kto je latentný homosexuál, koho vydierali a ako ku kompromateriálom prišli. Či majú vybudovanú vlastnú tajnú službu, alebo nakupujú informácie od predajných štátnych zamestnancov na polícii, prokuratúre a v tajných službách…..

 

 

Prečo v úvode píšem o talianskom seriáli Chobotnica? Prečo píšem o vraždách a boji proti talianskej mafii? Lebo na to, aby sme pochopili ako fungovala a funguje slovenská politická elita a oligarchomafiamusíme vedieť ako vôbec vznikla. Pretože oligarchomafiatu nevznikla samovoľne. Nespadla z oblakov. Oligarchomafiabola politikmi vytvorená a časom si sama uzurpovala moc. Vlastne politici im moc odovzdali do rúk dobrovoľne. Dôvodom vpustenia oligarchomafie do štátnej moci, súdnictva, polície, prokuratúry a ku štátnemu rozpočtu a štátnym zákazkám bola ich ješitnosť a “KEŠ”. “KEŠ” bol najdôležitejším motivátorom pri víťazoch štátnych tendrov a eurofondov.

 

Aby sme oligarchomafii porozumeli, musíme sa vrátiť do čias Muftiho vlády v rokoch privatizačnej rabovačky, politickej vraždy, únosu a zakladania zločineckých organizácií, ktoré kreoval štát.

S istotou môžem tvrdiť, že mafie na Slovensku do roku 1995 vznikali na dvoch úrovniach. Podsvetie sa kreovalo z tvrdých chlapov, hlavne zápasníkov, boxerov, krčmových bitkárov… Táto časť sa zaoberala hlavne výpaľníctvom, vydieraním, únosmi, krádežami, bielymi koňmi, obchodom s drogami a bielym mäsom. Ich vplyv bol pomerne veľký, no na politiku, políciu, prokuratúru a súdnictvo nemali vplyv skoro žiadny. Ak, tak jedine, že sa dokázali zbaviť svedkov.

Druhá časť podsvetia sa skladala z obchodu s ľahkými vykurovacími olejmi, biznisom s alkoholom, tabakom, reexportom, privatizáciou, podvodmi s DPH a spotrebnými daňami… a nákupom informácií o politických konkurentoch. Takto sa na začiatku začínajúci veľkopodnikatelia dostali k ekonomickej, hospodárskej a informačnej moci.

Aby ste pochopili, o čom píšem, ozrejmím Vám informácie z politiky tajných služieb z obdobia po únose Michala Kováča mladšieho. Že únos bol spackaný, amatérsky, že bol riadený tajnou službou s požehnaním vládnej strany, o tom už dnes nepochybuje nikto. To, že po únose sa zaktivizovala SIS, brutálne podsvetie a privatizérska mašinéria vlády sme vedeli všetci. No nevedeli sme dôvody toho iracionálneho kroku zo strany vládnych politických elít.

SIS spáchala únos 31. augusta 1995.

Známa krádež v nitrianskej pobočke VÚB sa udiala 6. januára 1996. Z VÚBky si zlodeji v ten večer odniesli vyše 173 miliónov korún. V Krvavých Šenkoch sa na začiatku deľby miliónov v dome Igora Slobodu objavili dvaja ozbrojení muži od Sýkoru a vzali si polovicu ukradnutých peňazí. Táto udalosť zmenila slovenské podsvetie. Dôvody sú dva:

Po prvé: potvrdilo sa, že Sýkora získaval informácie zo SIS, stretával sa s jej vedením a pracoval pre nich za finančnú odmenu. Vedenie SIS mu zase krylo chrbát a poskytovalo informácie z podsvetia. Ako napríklad aj to, kto a kedy vykradne VÚB v Nitre.

  1. druhé: podsvetie si po tejto krádeži nebolo isté v ničom. Mafia zistila, že ich aktivity sú monitorované a namiesto zatknutia ich dobre informovaná zločinecká skupina jednoducho okradne. Toto zneistenie vyhovovalo v tom čase iba dvom mafiánskym skupinám. Jedna bola zo stredného Slovenska – Černák a spol., druhá mafia bola z Dunajskej Stredy, takzvaní Pápayovci.

Najviac z daného obdobia dokázal vyťažiť Černák. Ako po stránke finančnej, tak aj po stránke informačnej. Je zvláštne, ako dokázal jednoduchý brutálny mafián, cez svoje aktivity získať na svoju stranu mediálneho magnáta Pavla R. a jedného z najmocnejších ľudí SIS Svěchotu. Oboch pri krvavých objednávkach donútil navštíviť svoju kanceláriu v Banskej Bystrici. Tomuto obdobiu môžeme dnes hovoriť: testovanie “historického kompromisu” medzi mediálnou mocou, vládnou mocou a krvavým podsvetím.

Na druhej strane barikády bola SIS. Po únose a s blížiacimi sa voľbami si mnoho príslušníkov SIS začínalo uvedomovať svoju zraniteľnosť a možné trestné stíhanie. Jediným sebavedomým oddelením v SIS bolo 52 oddelenie SIS. Písal o ňom aj Radovan Bránik. Jeho informácie ale neboli presné. Mal ich iba sprostredkované. Áno, toto oddelenie riadil Dušan K. Aj informácia o aktívnej príslušníčke Alene Sz. a Štefanovi Á. sú pravdivé. Ale Bránik nedopovedal “B”.

52. oddelenie SIS v tom čase “nezískavalo novinárov” na báze dobrovoľnosti. Príkaz bol jasne vydaný: “vydierajte a zastrašujte novinárov!” Preverovala sa hlavne sexuálna orientácia, sexuálna deviácia, úchylky, milenky, možnosti korupcie... Oddelenie bolo známe svojimi brutálnymi praktikami. Stáli za akciou “Plačúce matky”. Enormný záujem 52. oddelenia bol aj o tvorcoch detskej homosexuálnej pornografie ktorá sa točila v Bratislavskej mestskej časti priamo pod znakom Slovenskej republiky. Mala sa dokonca točiť aj v kostole. V tomto prípade šéf 52. oddelenia len oprášil staré praktiky, ktoré používali v ŠTB na vydieranie vysokopostavených cirkevných hodnostárov. Príkaz v ŠTB bol jasný. Homosexualitu a pedofíliu využiť v náš prospech a donútiť ich k spolupráci! Homosexualitou v čase komunistickej ŠTB vydierali aj tajne vysväteného kňaza, ktorý v 80. rokoch vozil z Rakúska do Československa samizdaty. Eštébáci ho zatkli vo vlaku v čase keď viezol práve jeden zakázaný text. Dodnes sa nevie, kto ho udal. Vie sa len, že ŠTB išla na istotu. Potom mu zo života urobili peklo. Na vydieranie použili zvláštne utajené oddelenie vyskladané výlučne z ťažkých zločincov, ktorí predtým spáchali brutálnu násilnú trestnú činnosť. Tohto kňaza ŠTB pravdepodobne zavraždila. Podľa oficiálnych dokumentov, /ktoré som mal možnosť si prečítať/, je v spise je napísané “SAMOVRAŽDA”. Podľa fotografií ale telo kňaza z podzemnej cirkvi bolo brutálne znetvorené údermi po celom tele. Byt bol celý od krvi a dokonca bol zničený aj nábytok. Tieto praktiky zločinci z ŠTB, neskôr riadiaci pracovníci SIS, používajú dodnes.

 

Poďme, však naspäť k 52. oddeleniu SIS. Toto oddelenie malo na starosti získavanie videomateriálov z erotických salónov, homosexuálnej komunity – takzvaných darkroomov a v neposlednom rade pracovali s volavkami. Tie mala na starosti Alena Sz. Na rozdiel od nej mal Štefan Á. na starosti médiá. Nemám na mysli získavanie novinárov na ich stranu. Ale priame ovládnutie médií ich ľuďmi. Do tohto celku zapadá aj kauza TV Markíza aj s Čongrádyho ochrankou a neskorším zvláštnym správaním sa Pavla R.

Toto oddelenie sa neskôr stalo základom najsilnejšej Black PR agentúry, ktorá ovládla Slovensko. Ich práca a informácie vyvolávali v politikoch strach. Ich moc po páde Dzurindovej vlády narástla do obrovských rozmerov. Kým Spišiakova polícia týchto ľudí dokázala držať ďaleko od vrcholnej politiky, nástup koalície Smer, HZDS, SNS spôsobil nástup black PR v spojení s bielymi goliermi. Vznikla štruktúra, moloch exzamestnacov SIS s podsvetím, ktorému robila PR hlavne Smotánka a tlačený bulvár. Hlavný zdroj financií bol na začiatku BMG Invest. Centrála bola v katastri obce Obyce, ktorá sa nachádza v zlatomoravskom okrese. Na tomto mieste, v konkrétnej rezidencii, začala vznikať moc bielych golierov a Black PR. Do tejto rezidencie chodili politici, kúpení novinári, prokurátori, šéfovia polície, sudcovia. Vstup do tejto rezidencie pre mnohých znamenal raketový vzostup napríklad v politickom živote, čo automaticky znamenalo zbohatnutie. O tento “tajomný informačno-ekonomický priestor” sa zaujímal aj Paľo Rýpal, ale napríklad aj jeho dobrý kamarát Ján Petrovič. Paľo Rýpal v rezidencii dokonca získal informátora. Preto o tomto období viem veľmi veľa.

 

Oligarchovia Marián K. a Jozef M. mali od začiatku skvelý plán. Vedeli ako ľahko v období “KEŠU” získajú na svoju stranu politikov a novinárov. Nepotrebovali ich všetkých. Stačilo získať niekoľko jedincov z elít. To isté platí aj o šéfoch polície, tajných služieb a médií. V tom čase sa napríklad novinárom za zverejnenie témy platilo 1.800 slovenských korún na ruku. Jozef M. sa vždy smial ako jeden redaktor z TV Markíza čakal na odmenu a naťahoval ruku. Vždy si to video púšťal a smial sa na ňom.

Prioritou týchto oligarchov bola v tom čase Generálna prokuratúra, vládni politici a TV Markíza. Nimi platený novinár z TV Markíza sa mal časom stať šéfom spravodajstva a publicistiky. Ich zámer však nevyšiel. Časom sa ich cesty rozišli.

Oligarcha Marián K. od začiatku presne vedel, čo robí, prečo to robí a aké cesty využíva. Je pravdou, že sa rád chválil svojimi kontaktami, ale je nutné podotknúť, že on sa skutočne kamarátil s vládnymi politickými špičkami. On jediný bol naozaj ochotný pre zachovanie “svojej vládnej politickej moci” urobiť všetko. Jeho život bol vždy spojený s rizikom. Pracoval nie na hrane, ale za hranou zákona. Preto potreboval svoje kontakty na Generálnej prokuratúre, polícii, súdoch, vo vláde, v parlamente... Vďaka informáciám o osobách, ktoré pracujú, respektíve pracovali pre políciu či tajné služby, dokázal so svojimi priateľmi vytvoriť tím profesionálov, ktorí vytvorili paralelnú tajnú službu so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená: mali sieť informátorov v elitných útvaroch polície, SIS, VS, na prokuratúre, súdoch… vedeli dokonca mená takzvaných kukláčov z radov polície a armády. Dokázali získať lustrácie z polície. Mali vlastnú sledovačku a sieť internetových portálov. Disponovali volavkami. Mali informátorov z gej komunity. Dokázali získať tie najtajnejšie informácie z prísne tajných archívov. Stačí spomenúť Gorilu. Všetci politici doteraz tvrdili, že GORILU nikdy nepočuli, nevideli, nečítali… len jedného dňa sa objavila v trezore Mariána K. Náhoda? Nemyslím.

Podľa môjho zdroja ju tam nechal Kočner úmyselne ako odkaz. Odkaz toho, že “Jeho Chobotnica” spôsobí na slovenskej politickej scéne silné zemetrasenie. Už dnes mám informácie, že určité skupiny všemocných oligarchov sú ochotné vyplatiť nekresťanské peniaze za jeho archív. Uvedomme si, že pre Mariána K. pracovali exšéfovia tajných služieb. S nahrávkou Gorily obchádzal politikov a prokurátorov Generálny prokurátor, po ktorom oligarcha Marián K. kričal a zadával mu úlohy, ktoré musel bezpodmienečne splniť!

Za posledných desať rokov sa mu podarilo vybudovať vlastnú sledovačku. Dokázal získať SMS správy novinárov, získal chorobopisy novinárov a politikov. Vedel, kto z politikov užíva kokaín a dokázal voči nim rozohrať spravodajské hry.

 

A teraz poďme k najväčšiemu problému, ktorý si doposiaľ nikto z novinárov a médií nevšimol. Bývalý príslušník SIS Miroslav K. vo svojej výpovedi priznal, že sledoval novinárov. Pri svojej obhajobe tvrdil, že všetko nasvedčovalo tomu, že sledovanie je na pokyn “EXTERNEJ TAJNEJ SLUŽBY”!!!!

Po tejto organizácii sme už pred 12 rokmi pátrali s Paľom Rýpalom. Vedeli sme, že sa takáto organizácia na Slovensku začína brutálnym spôsobom etablovať. Poznali sme jej centrálu, no nevedeli sme sa do nej dostať. Paľovi sa po čase podarilo získať kontakt a informácie o tejto externej tajnej službe. To, že existencia tejto ilegálnej spravodajskej služby je realitou potvrdil po 12 rokoch exzamestnanec SIS Miroslav K. Táto tajná, ilegálna a veľmi vplyvná organizácia má dnes cetrálu vzdialenú od hlavného mesta SR Bratislavy 91 kilometrov. Disponujú vlastnými ITP prostriedkami, sledovačkou, videoservisom, volavkami a dokážu hacknúť ktorýkoľvek mobil, počítač na Slovensku. Celý zber informácií je ilegálny a porušuje Ústavné zákony SR. Zber kompromateriálov je cielený hlavne na novinárov, politikov, policajtov, prokurátorov, sudcov, významných podnikateľov, umelcov…..

Finančné zdroje si Externá tajná služba získavala hlavne z podvodov na DPH, vydieraní pri Eurofondoch, cez takzvaných legalizantov, ktorí si pri vybavovaní eurofondov na začiatku vypýtali cca 10 percent. Pri odovzdaní peňazí si podnikateľa nahrali a touto nahrávkou ho potom vydierali. Ďalšie finančné zdroje boli z rôznych foriem daňových podvodov. Vrátane podvodov na spotrebných daniach. Aby toto všetko mohlo fungovať, museli mať dosadených svojich ľudí na tých najdôležitejších miestach vrátane politikov, policajtov, prokurátorov, sudcov a ľudí z finančnej správy. Mali a majú svojich ľudí na všetkých ministerstvách. Neviditeľnú časť som už popísal. Je to hlavne sledovačka, médiá, vydierači cez internet, analytici a vrahovia…. Viditeľná časť sa do určitej miery odkryla po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky Martinky. Zatiaľ sú to len čiastkové informácie, ale sú pre budúcnosť veľmi dôležité.

 

Táto neviditeľná a veľmi nebezpečná Externá tajná služba spútala svojimi chápadlami zločineckej Chobotnice celú spoločnosť. Vytvorila podmienky pre skupinu všemocných, nedotknuteľných oligarchomafiánov. Mohli a dodnes môžu všetko. Vrátane vraždenia nevinných mladých ľudí. Táto slovenská Externá tajná chobotnica si stále užíva pôžitky svojej 28 ročnej mravenčej práce, ktorej korene pochádzajú z praktík zločineckej ŠTB. Externá tajná služba disponuje archívom, financiami, žoldniermi, právnikmi a vrahmi naďalej. Je preto veľmi zvláštne ak vládny politici, vedenie SIS, VS, ale aj polícia tvrdí, že o tejto inštitúcii nič nevedia.

Externá tajná služba je nie len ilegálna a zločinecká organizácia, ale je aj protiústavná. Jej praktiky porušujú zákon č. 166/2003 Z.z. ( o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Je preto najvyšší čas, aby táto inštitúcia bola čo najskôr rozložená. Štát má dnes dostatok materiálnych, technických a finančných prostriedkov na to, aby ju zničil a rozpustil.

 

To, že si takúto chobotnicu chovali na svojich prsiach politici, je ich sprostosť. Ale to, že nás občanov odovzdali do rúk zločincov, je drzé a nehorázne. To, že táto chobotnica môže ktorémukoľvek slovenskému politikovi zlomiť väz, respektíve ho zadusiť, je viac ako isté. Čo však nesmieme ako slobodní občania dopustiť je, aby táto - zločinecká externá a tajná služba – chobotnica – udusila našu slobodnú, slovensko-európsku spoločnosť.

 

Preto som na začiatku článku písal o talianskej chobotnici. Potreboval som Vám

vysvetliť, čo je zlo a ako proti nemu bojovať. Jediná cesta je postaviť sa mu a odhaliť ho v plnej nahote.

 

 

 

 

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre