• 31

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Ústavní sudcovia sa pre Kisku stali Sofiinou voľbou

V súvislosti s rozhodnutím I. senátu ústavného súdu (P. Brňák,M. Ľalík, M. Mochnáčová), ktorý rozhodol, že prezident A. Kiska „nevymenovaním porušil základné právo kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám“ treba pripomenúť niekoľko dôležitých skutočností. 

Najskôr vyjadrenie ďalšieho z ústavných sudcov L. Orosza z decembra 2015. Spolu s ďalšími tromi kolegami (Ľ. Gajdošíková, L. Meszáros a R. Tkáčik) pripojili odlišné stanoviská k vtedajšiemu rozhodnutiu pléna Ústavného sudu, ktoré rozdielom jedného hlasu odmietlo prezidentovi vyložiť jeho kompetencie v súvislosti s menovaním ústavných sudcov. „„Ústavný súd interpretuje ústavný text subjektívne, t. j. tak, ako sa to v konkrétnej ústavno-politickej situácii „hodí“, resp. podľa toho, kto vykonáva funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Nachádza sa v ňom príliš málo presvedčivej ústavnoprávnej argumentácie a naopak, neprimerane veľa politiky,“ zdôraznil vtedy L. Orosz, pričom pripomenul situáciu, keď Ústavný súd v minulosti umožnil exprezidentovi I. Gašparovičovi odmietnuť kandidáta na generálneho prokurátora J. Čentéša. Kým súd tento výklad nezmení, tak je podľa L. Orosza „z ústavného hľadiska nepredstaviteľné, aby právne názory v ňom vyslovené neboli primerane aplikovateľné na výkon všetkých viazaných kreačných právomocí prezidenta vrátane výkonu právomoci vymenúvať sudcov ústavného súdu“.

I.senát ÚS opätovne spomínanú argumentáciu nebral do úvahy, hoci L. Orosz zdôrazňuje, že je z ústavného hľadiska nepredstaviteľné nebrať do úvahy argumentáciu, ktorú Ústavný súd vyslovil v kauze nevymenovanie J. Čentéša za generálneho prokurátora prezidentom I. Gašparovičom. Trojica sudcov I. senátu vrátila prezidentovi na vymenovanie nielen piatich kandidátov, ktorá sa aktuálne sťažovali (J. Bernát, M. Ďuriš, E. Fulcová, J. Laššáková a J. Sopoliga), ale aj ďalších dvoch M. Mamojka a I. Volkai), ktorí sa na rozhodnutie prezidenta nesťažovali. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hlavnou argumentáciou prezidenta A. Kisku pri nevymenovaní navrhnutých kandidátov bolo, že vo svojej predchádzajúcej činnosti sa o ústavné právo a ústavné súdnictvo až do zvolenia za kandidátov na ústavných sudcov vôbec nezaujímala. 

Navyše na margo dvojice J. Laššáková, M. Mamojka treba pripomenúť vyjadrenie súčasnej ministerky spravodlivosti L. Žitňanskej z 25. novembra 2015. Vtedy ako opozičná poslankyňa za Most-Híd po vypočutí kandidátov na ústavných sudcov v rámci rokovania Ústavnoprávneho výboru NR konštatovala: "Nie je možné, aby niekto, kto je dlhé roky v politike a vo vysokých politických funkciách, mohol zo dňa na deň v citlivých kauzách nezávisle vykladať ústavu. S podporou týchto poslancov prešli aj mnohé z potenciálne sporných situácií pred ústavným súdom. Zároveň títo ľudia neprotestovali, ale naopak vysvetľovali prechod Štefana Harabina z funkcie ministra spravodlivosti do funkcie predsedu najvyššieho súdu,“ Osobitne ku kandidatúre vtedajšej predsedníčky poslaneckého klubu SMER-SD J. Laššákovej ešte osobitne dodala: "Miera vysokej straníckej angažovanosti a dlhoročnej lojality vvylučuje čo len zdanie, že tá lojalita nebude pokračovať aj na ústavnom súde. Táto kandidatúra nie je dobrá, som o tom presvedčená.“ 

Prezident A. Kiska sa ocitol v rovnakej dileme ako pri svojom predchádzajúcom rozhodovaní. Väčšina verejnosti si zrejme neuvedomuje, čo sa vlastne pri volení kandidátov a ich nevymenovaní dialo a udialo. Ak by prezident A. Kiska nekonal tak, ako konal, tak by sme mohli konštatovať, že zloženie Ústavného sädu by bolo v jasnej väčšine na obraz jedinej (pred marcom 2016) a v súčasnosti najsilnejšej vládnej strany. Je naozaj na škodu liberálnej demokracie, že v postoji k vymenovaniu ústavných sudcov zostal A. Kiska na Slovensku osamotený. Menovaním konkrétnych ľudí totiž politicky SMER-SD nesledoval nič iné, ako v Poľsku Kaczynského strana Právo a spravodlivosť rovnako v snahe zmeniť zloženie ústavného súdu na vlastný politický obraz. Najdôležitejšia inštitúcia v systéme váh a protiváh liberálnej demokracie by na Slovensku už bola politicky vychýlená, nebyť postoja prezidenta A. Kisku.

Po najnovšom výroku a zdôvodneniach I. senátu ÚS už prezident nemá možnosti slobodne sa rozhodnúť. Navyše, keď spomínaná trojica ústavných sudcov svoje rozhodnutie ešte pre nasledujúce konanie prezidenta zdôraznila slovami, že „nerešpektovanie a nepodriadenie sa rozhodnutiu Ústavného súdu znamená hrubé porušenie ústavy, a to v časti právny štát. Nerešpektovaním rozhodnutia sa môže dopustiť ústavnoprávneho deliktu, a to úmyselného porušenia ústavy“. Uvedeným konštatovaním neurobili traja sudcovia dotyčného senátu nič iné, len otvorili Národnej rade možnosť konať v zmysle článku 107 Ústavy SR, ktorý umožňuje prezidenta stíhať za úmyselné porušenie ústavy. V danom článku sa ďalej konštatuje: „O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.“

Naozaj doslova Sofiina voľba pre A. Kisku. Buď zotrvá na svojich rozumných dôvodoch pri pôvodnom nevymenovaní kandidátov a tým sa vystaví procesu vyplývajúcemu z článku 107 Ústavy SR alebo sa stane len prevodovou pákou snahy zaplniť súd kandidátmi najsilnejšej vládnej strany.

Komentáre (0)