• 75

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Posledný šéf ŠtB Lorenc tvrdí, že ŠtB nebola zločineckou organizáciou. Ja tvrdím, že sa mýli.

Posledný šéf ŠtB Lorenc tvrdí, že ŠtB nebola zločineckou organizáciou. Ja tvrdím, že sa mýli.

 

 

Denníku Sme poskytol 15. novembra 2014 posledný šéf komunistickej ŠtB Alojz Lorenc rozhovor. Osou rozhovoru bola Penta, ŠtB, spolupráca tajných s KGB a nízke dôchodky politických väzňov (ktoré ho nezaujímali). Alojz Lorenc veľa neodkryl, no aj z toho mála, čo pustil von, sa dá dokázať, že ako “radový občan” (tak sám seba označuje) svojimi tvrdeniami zavádza.

 

Lorenc priznal veľmi dobré pracovné vzťahy s KGB. Priznal veľkú frekvenciu kontaktov šéfov ŠtB a KGB v roku 1989. Konkrétne potvrdil dve stretnutia s prvým námestníkom predsedu KGB, jedno stretnutie s predsedom KGB a tri stretnutia s námestníkom predsedu KGB Viktorom Gruškom. Posledné rokovanie s Gruškovom sa konalo 17. novembra 1989. Áno, v deň študentských nepokojov, kedy ŠtB vypustila verejnosti dezinformáciu o smrti študenta Šmída. Občania ČSSR vtedy spozorneli. Informácia nabrala výbušný charakter. Emotívne obrázky z brutálneho zákroku Verejnej bezpečnosti, ktoré nám skôr pripomínali “exkluzívne zábery zo západných demokracií,” znamenal pre väčšinu obyvateľov šok. Občania začali plniť námestia naprieč celou republikou. Žiadali demisiu vlády, štrngali kľúčami, vznikali prvé politické hnutia a prvýkrát po roku 1968 verejnosť žiadala slobodné voľby a pluralitu názorov. Dokonca si politickí aktivisti (v tom čase ešte neboli politikmi) dovolili žiadať zrušiť ústavný článok o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa (KSČ) v spoločnosti. Z aktivistov jedine Václav Klaus pri požiadavke na zrušenie vedúcej úlohy strany vyzýval, aby pribrzdili.

 

Poďme ale poporiadku. Vojenský obvodný súd odsúdil Lorenca v roku 2001 z dôvodu zneužitia právomocí verejného činiteľa a Vyšší vojenský súd v Trenčíne to v apríli 2002 potvrdil. Na Slovensku sa akosi zabudlo, že v rovnakej veci Lorenca odsúdil český súd v Tábore na 4 roky “natvrdo” – čiže nepodmienečne! Lorenc na výkon trestu nikdy nenastúpil. Čiže, v Čechách súdom odsúdený zločinec bol na Slovensku úctyhodný podnikateľ, čo kreoval jednu z najsilnejších finančných skupín, pred ktorou pokľakol nejeden skorumpovaný slovenský politik.

 

Ako je teda možné, že pán Lorenc tvrdí, že ŠtB nebola zločinecká organizácia, keď súdy rozhodli inak? Jednoducho. Ponovembrová politická elita nemala záujem vyšetriť zločiny komunizmu. Nikto nechcel otvárať osudy prenasledovaných a štátnou mocou perzekuovaných ľudí. Nikto tieto fakty nedal historikom na skúmanie, nikto verejnosti nevysvetlil, aké skutky sa udiali a verejnosti nebola daná možnosť diskutovať na tému zločinov komunizmu a zločinov tajnej polície. A tak sa občan nikdy napríklad nedozvedel, že ŠtB mala svojich ľudí v nápravnovýchovných zariadeniach, že existovala celá organizácia nazvaná “Vnútorná ochrana”. Bola to vlastne ŠtB vo väzení. Jej kompletný archív, vrátane spolupracovníkov, sa údajne stratil. Som presvedčený, že tento archív existuje. Ale nie je záujem ho zverejniť a pracovať s ním. Nikto verejnosti nevysvetlil ako ŠtB “svoju korisť” rozpracovávala, ako mohla vyšetrovateľovi odobrať spis a postarať sa, že skutok sa nikdy nestal. Ako ŠtB prenasledovala, vydierala, že násilie používala ako vyšetrovaciu metódu a dokonca vraždila. Jednou z foriem vydierania, napríklad kňazov, bolo preverenie ich sexuálnej orientácie. V ich prípade to bolo dokonca povinné. Akonáhle sa zistilo, že kňaz je homosexuálne orientovaný, štátna bezpečnosť ho odsledovala, nafotila, predvolala a predložila fotografie. Ak sa dotyčný nepodvolil, osoba bola diskreditovaná. Podľa mojich informácií sa prikrývala aj náklonnosť ku deťom. Všimnite si, že na celom svete prešla katolícka cirkev kauzami obťažovania detí, tento zvrhlý akt priznal aj pápež a obetiam sa ospravednil. Jedine Slovensko je v tomto smere čisté a žiaden takýto skutok sa na našom území údajne nikdy nestal. Aj tieto materiály (dokazujúce ohavnosti) boli skartované, respektíve uložené mimo archívov štátu, aby mohli ďalej slúžiť utajenej (už demokratickej) moci eštébákov. Keby niekto rozlúštil tento zločinecký rébus, tak by možno aj kauza biskupa Bezáka bola vyriešená veľmi rýchlo. Ak ste pozorne sledovali, tak všetky kroky, ktoré boli v Trnave vykonané, majú jasné znaky propagandy a bájkovyšetrovania, na konci ktorého sme stratili prvého ľudského biskupa, ktorého ľud skutočne miloval. Miloval ho pre jeho otvorenosť, lásku a porozumenie. Aj v tomto prípade zvíťazilo na Slovensku zlo a nenávisť, nad pravdou a láskou. A prečo som dal tento príklad ku Lorencovi a jeho eštébé?

Pretože práve ich lož a zlo zvíťazilo v tejto spoločnosti nad pravdou a láskou. Ako príklad uvediem jeho tvrdenie o stretnutí s námestníkom predsedu KGB Viktorom Gruškom zo dňa 17.11.1989. Od tej doby kontakty podľa tvrdenia Lorenca stratili zmysel. A toto je jediná veta, ktorá je relevantne overiteľná a je stopercentne pravdivá. Ostatné je na úrovni gréckych bájok. Ako príklad uvediem text I. správy SNB v Prahe.

 

Podľa informácii I. správy SNB z 15.11.1989 / informácia bola “tajná” a bola určená pre generálneho tajomníka M. Jakeša/ doslova prepíšem: Tlačový rada ZÚ NSR v Prahe Michael STEINER usporiadal dňa 4.11.1989 spoločenský večer v mieste svojho bydliska pre niektorých akreditovaných západonemeckých novinárov v ČSSR. Pri tejto akcii Petrhan LEHMAN /1941/, akreditovaný korešpondent NSR časopisu Stern uviedol, že od svojho ústredia obdržal pokyn, aby si v Československu predĺžil akreditáciu o ďalší týždeň. Jeho redakcia ho informovala, že korešpondent Sternu v Moskve sa dozvedel od tlačového hovorcu MZV ZSSR zaujímavú informáciu. Uvedený hovorca Gerasimov mal údajne tomuto novinárovi NSR povedať, že tento týždeň “dôjde ku niečomu, čo vytiahne ľudí v Prahe do ulíc.” Text pokračuje ďalej, ale nie je tak dôležitý. Zároveň je nutné napísať, že vyššie spomínaný námestník predsedu KGB Viktor Gruško večeral 17.11.1989 v Prahe a sledoval dianie v uliciach. Informovala o tom aj britská BBC v dokumente “Československý mat.” Túto informáciu zverejňujem zámerne, lebo podľa tvrdenia politikov, médií a aj Lorenca sa udalosti z 17.11.1989 udiali spontánne a boli výsledkom protestov študentov. Fiktívna smrť eštébáckeho študenta Šmída /Ludvík Zifčák/, ktorá revolúciu spustila a bola pravdepodobne organizovaná Moskvou, už bola zabudnutá. Podľa týchto konkrétnych faktov sa teda dá tvrdiť, že revolúciu neorganizovala ŠTB, ako sa to nejako “verbálne zžilo”, ale organizovala Moskva. A ako sa dnes ukazuje, rozhodovala aj o tom, kto zasadne do vlády.

Na Slovensku sa archívy ŠTB neotvorili tak dôkladne ako v Čechách, preto musím použiť príklad “dvoch velikánov” Českej politickej scény. Zo životopisu Václava Klausa na Wikipedii vyberám: Václav Klaus od roku 1979 usporadúval pravidelné tajné “pravicové” semináre o ekonomických otázkach. Kvôli seminárom začala Klausa sledovať Štátna bezpečnosť a viedla na neho zväzok pod krycím menom Kluk. V roku 1986 ŠtB usporadúvanie ďalších seminárov znemožnila a zväzok 11.8.1986 uzavrela. V roku 1987 Klaus nastupuje v Prognostickom ústave ČSAV a ŠtB na neho založila ďalší zväzok pod krycím menom Rek. Klaus začal cestovať do zahraničia, vrátane nekomunistických krajín a vystupoval v západných médiách. Zväzok bol 9.12.1989 skartovaný. Prečo prenasledovaný Klaus zničohonič zmenil v priebehu pol roka svoje myslenie a prečo štátnej bezpečnosti zrazu prestal vadiť, zostáva otázkou.

Na Ing. Miloša Zemana viedla ŠtB zväzok pod krycím menom MAN. Zväzok bol 5.12.1989 zničený. Mimochodom, 4.-5.12.1989 ŠtB pálila dokumenty na futbalovom ihrisku vo Vojticích. Zároveň sa vie, že presne v tom období z ruského vojenského letiska v Milovicích odlietali vojenské špeciály, naložené dokumentami do Ruska. O týchto udalostiach sú svedectvá, no z neznámeho dôvodu nikoho nezaujímajú.

Ďalej relevantne môžem tvrdiť, že Prognostický ústav ČSAV vznikol v roku 1984 na základe uznesenia vlády ČSSR na popud generálneho tajomníka ÚV KSSS a šéfa KGB Jurije Andropova. Prognostický úrad bol organizáciou účelovo spoluzaloženou ŠtB a KGB pre udržanie vplyvu pri a po transformácii ekonomického a politického systému, na priamy popud Sovietskeho zväzu.

Môžem teda tvrdiť, že v žiadnom prípade to nebol ostrovček slobody, ako nám to média a politici tvrdili, ale bol to ostrovček, ktorý si založila KGB kvôli svojmu budúcemu vplyvu.

Prechádza mi mráz po chrbte, keď si zoradím mená, ktoré sa z prognosťáku premiestnili na vládu a kreovali našu politiku. Zaspomínajme a predstavme si ich: Vladimír Dlouhý, Jiří Dolejš, Karel Dyba, Tomáš Ježek, Zdeňek Hrubý, Karel Koecher, Karel Kouba, Valtr Komárek, Václav Klaus, Josef Kreuter, Jan Mládek, Miloslav Ransdorf, Jaroslav Šedivý, Zdeněk Tuma, Jiří Mihola, Rita Klímová. Keď sa obzriem naspäť a prečítam si všetky tieto mená, tak vlastne zistím, že kreovanie hospodárskeho, politického a ekonomického života dostali do rúk ľudia z inštitúcie, ktorú navrhla KGB v Moskve. Preto sa dnes nie je možné čudovať, že politické elity z novembra 1989 dnes stoja na strane Moskvy. Pretože pravdepodobne platí veta, ktorá sa hovorievala v centrále KGB v Moskve: ”Zo spolupráce s KGB sa nedá vystúpiť, dá sa len umrieť”.

 

Na záver si dovolím odkázať pánovi Lorencovi len jedno. Dnes si pán Lorenc môže dovoliť povedať, že ŠtB nebola zločinecká organizácia, pretože ona sama kontrolovala moc a nedovolila mocným v Čechách alebo na Slovensku vyšetriť ich vlastné zločiny. Táto prax sa potom preniesla aj do ďalšieho politického života. Či už to bola privatizačná rabovačka, obchod s ľahkými vykurovacími olejmi /organizovaný výlučne bývalými eštébákmi/, zneužívanie politickej moci na zahladenie štátneho teroru na vlastných občanoch štátu. Keby KGB nedovolila ŠtB povoliť uzdu a nedovolila zbaviť sa skostnatených komunistov vo vedení KSČ, tak Vami riadená ŠtB, pán Lorenc, by nikdy nedokázala cez nastrčeného študenta Šmída zorganizovať prevrat a dosadiť loajálnych politikov do politického establišmentu. Je mi ľúto, ale čím ďalej, tým som viac presvedčený, že to bola práve Moskva, ktorá pripravovala a riadila November 1989. To, že sme to pripustili, je nielen chybou občanov bývalého Československa, ale je to hlavne chybou úzkeho vedenia krajiny, ktorá bola v novembri 1989 iba bábkami v rukách Moskovskej moci.

Podľa dokumentu BBC o udalostiach 17. novembra 1989, britská verejnoprávna televízia tvrdí, že to bol nepodarený vnútrostranícky prevrat, ktorý mal za cieľ len odstrániť Jakešovo vedenie, ale ktorý sa komunistom vymkol z rúk. Ja tvrdím, že to bolo odobrené Moskvou, bez jej súhlasu by žiadna revolúcia nebola!

Komentáre (0)