Zavraždili Paľa Rýpala? Na 99 % si dovolím tvrdiť, že áno.

RTVS odvysielala publicistickú reláciu Súmrak bosov (Lajos Sántor a novinár, ktorý zmizol).

Keď som to prvýkrát videl, uvedomil som si, že v celej časti o Paľovi Rýpalovi sa podsúva jeho smrť. Musím sa priznať, že som tej teórii uveril až časom. Najväčšiu výhradu som mal voči tomu, že tam neoslovili nikoho z jeho skutočných bratislavských priateľov. Neoslovili ľudí, čo Paľovi pomáhali a stáli pri ňom v najťažších časoch. Až na Arpáda Soltésza si môžem dovoliť tvrdiť, že ani jeden Paľa nepoznal, respektíve nebol Paľovým priateľom. Myslím tým Paľa v poslednom roku jeho života.

Aký bol Paľo človek som písal vo svojom prvom blogu ešte pre denník n.

https://dennikn.sk/blog/360630/hlada-sa-palo-rypal/

Preto som sa prehrabal v celom svojom archíve a pokúsim sa Vám teraz zrekonštruovať Paľov život posledné dva roky pred jeho zmiznutím. Čo robil a ako žil a čo sa chystal urobiť.

V prvom rade je nutné napísať, že Paľo chcel so žurnalistikou skončiť. Preto ma oslovil a začali sme spolu písať námety a scenáre pre televízne relácie. Viz foto.

Ďalej sa Paľo pokúšal presadiť cyklické publicistické relácie a začal písať námety na dokumentárnu a publicistickú tvorbu.

V relácii na RTVS Súmrak bosov (Lajos Sántor a novinár, ktorý zmizol)

všetci tvrdili, že Paľo bol talent na investigatívu. Áno, mali stoprecentnú pravdu. Keď sa Paľo do kauzy zahryzol, tak ju dotiahol do konca a zverejnil. Len autor zabudol povedať, že to platilo ešte pred jeho prepustením z TV Markíza.

Paľo po vyhodení z Reflexu si prácu hľadal, no v skutočnosti ho nikde nechceli. Jedine Katka Začková v Reportéroch ho prijala. Boli sme za ňou spolu s Paľom. Prijala ho hneď a dovolím si tvrdiť, že tým Paľovi veľmi pomohla. Mala jedinú podmienku, aby som s ním robil ja. Práve z dôvodu jeho strácania sa. Aj tam sa veľakrát stalo, že Paľo neprišiel na nakrúcanie. Až po čase som prišiel na to (a Paľo mi to aj povedal), že mu práca reportéra lezie na nervy. Paľo chcel seknúť so žurnalistikou. Chcel sa venovať zábavnej tvorbe. Chcel byť dramaturgom, scenáristom. Paľo chcel založiť mediálnu agentúru, v ktorej by bola redakcia pre investigatívnu žurnalistiku a sekcia pre zábavnú tvorbu. On sa v nej mal venovať zábave. Mal vyhliadnutý tím ľudí, s ktorými chcel spolupracovať. Tvrdil, že sa agentúra dokáže uživiť.

Pôvodne Paľo chcel, aby sme agentúru založili v trojici. Ja, Paľo a Mário Martinovský. Mária som vtedy ešte nepoznal. Zoznámili sme sa cez Paľa. Na začiatku som Mária videl vždy len pri príležitosti keď Paľovi požičiaval, prípadne keď mu Paľo vracal peniaze.

Mário mal na starosti zohnať investora a priestory pre agentúru. Na začiatku by nám stačilo cca 150 metrov štvorcových. Priestory mali byť na základnej škole niekde v Bratislave. Už si presne nepamätám kde.

Čo Paľa zmenilo?

Paľa zmenil jeden telefonát. Bolo to cez deň, keď sme sa vracali z východu Slovenska. Točili sme pre Reportérov, keď mu zazvonil telefón. Volala mu kamarátka novinárka. Bola veľmi vystrašená. Prosila ho o pomoc. Tvrdila, že ju v Irish pube tajne nahrala jedna novinárka. Nahrávka bola nelegálna a nikto ju na to, že ju nahrávajú, neupozornil. Paľo sa vtedy veľmi naštval. Tvrdil, že toto sú na Slovensku úplne normálne praktiky. Načo sú niekomu nahrávky novinárov? – pýtal sa….. Vtedy prvýkrát povedal, že so žurnalistikou skončí! Ale ešte na konci svojej kariéry zverejní všetky tieto Black PR praktiky. Od tej doby sa sústredil na mená, ktoré mu novinárka povedala do telefónu. Časom zistil, že medzi praktiky “mobilnej partičky” patria nielen nelegálne nahrávky, ale aj šepkandy, ohovárania, ale hlavne nákup a predaj súkromných informácií. Informácie sa nakupovali zo SIS, polície a predávali politikom, podnikateľom, médiám a Black PR agentúram…. Informácie sa veľakrát ponúkli aj novinárom na zverejnenie. S tým, že text a dôkazový materiál bol dopredu spracovaný a novinár sa len podpísal.

Ako príklad úniku informácií môžem uviesť telefonát od Piťa, ktorý mu volal ešte pred zverejnením témy v novinách. Ako sa Piťo ku informácii dostal, Paľo nevedel. No Piťo bol dostatočne dobre informovaný. Vedel o všetkom, čo Paľo v článku zverejní. Telefonátom ho chcel hlavne odradiť od zverejnenia niektorých informácií. Paľo sa nenechal odradiť a tému zverenil. Po Piťovom telefonáte Paľo ešte zintenzívnil zber informácii.

Paľo si všetky tieto informácie písal do svojho počítača. Tam si poznamenal každé svoje stretnutie. O čom sa s kým rozprával, komu akú informáciu povedal a kto si informáciu nechal pre seba a kto ju ponúkol ďalej. Tesne pred stratením už mal Paľo celého personálneho Black PR pavúka. Mal zapísané kedy sa s kým stretol, akú informáciu mu ponúkol a či tá informácia ostala medzi nimi alebo bola posunutá ďalej. Ako príklad chcel uviesť nahrávku v Irish Pube, vydieranie politikov za homosexuálnu orientáciu. Zaoberal sa údajným vydieraním “Utajených svedkov”…. Tých informácií ktoré Paľo mal bolo veľmi veľa.....

V relácii RTVS Súmrak bosov (Lajos Sántor a novinár, ktorý zmizol) padlo aj tvrdenie, že Paľo môže byť pochovaný na bývalom družstve…. Padla aj veta, že Paľo mohol mať fotografiu so živým Sátorom. Bola by to vraj bomba a niekto by z toho mohol mať veľký problém. Tieto tvrdenia sú na úrovni bájkovyšetrovania. Áno, novinár má právo informovať aj o  neoverenej informácii. Má právo ju zverejniť. Ale mal by ju zverejniť hneď a zároveň by mal zverejniť všetky dostupné informácie. Vysvetlím prečo. Pretože informácia o fotografii bola Paľom vedome poskytnutá ako HOAX. Paľo čakal čo sa stane. Či tá informácia ostane utajená alebo sa stratí v informáciách Black PR agentúr a novinárov.

Pravda je taká, že Paľo robil cyklus o nezvestných iba z jediného dôvodu. V lete Reportéri a Reflex mali pauzu. Nevyrábali a preto keď ste na voľnej nohe, nezarobíte! A keďže Paľo bol na voľnej nohe, pracoval čisto z finančných dôvodov pre týždenník (mám pocit, že MARKÍZA). Témy sme vyberali spolu. Na začiatku som pre neho aj fotil. Články sme osobne nosili editorovi Vladimírovi Gáborovi. Za článok dostával 600 korún. Čiže mesačne mal 2 400 kortún. To mu nestačilo ani na odvody a stravu.

Zarážajúce na celom stratení Paľa Rýpala je jeden fakt. Po jeho stratení sa vo veľmi krátkom čase objavila na “ohováračskom trhu” informácia o fyzickej likvidácii Paľa Rýpala. V relácii RTVS Súmrak bosov (Lajos Sántor a novinár, ktorý zmizol) sa tiež vychádzalo z teórii o jeho smrti. Áno, aj tvrdenie o tom, že Paľo by nedokázal rodine nedať odkaz, že žije je pravdivé. Paľo by to skutočne nedokázal a odkaz o tom, že žije by rodine poslal.

No nesedí mi v tejto analýze jeden nepopierateľný fakt. Paľo nechal list na rozlúčku. Tento list nebol v relácii spomenutý. Čo je priam ukážková amatérska chyba! Ďalej, mi v relácii RTVS chýba dôvod jeho vraždy. Pretože dôvodov je hneď niekoľko. A jedným z nich je aj Paľov počítač s dôkazom o organizovaní Black PR kampaní a zverejňovaní týchto vydieračských informácií. O nelegálnych odposluchoch, o vydieraní novinárov a politikov. O sexuálnej orientácii vydieraných politikov a novinárov. O tom, kto za touto špinavosťou stojí a o tom, koľko sa na takomto biznise dá trhnúť.

Paľo urobil na konci svojej kariéry jednu veľkú chybu. Zle odhadol protivníka. Jeho nápad bol odvážny a dobrý. Pravdepodobne natrafil na mord partu a tá potrebovala jeho informačnú databázu. Potrebovali dôkazový materiál. A ten bol v Paľovom počítači!

Prekvapuje ma amaterizmus slovenských investigatívcov. Prekvapuje ma aj fakt, že o jeho počítači a o tom, čo všetko v ňom mal uložené, nikto nepísal, respektíve nechcel písať. Ak to niekto vedome zatajil, tak je na strane zločinu. Je teraz na médiách a novinároch, či budú mať záujem tieto kauzy otvoriť a zverejniť. Či budú médiá ochotné si priznať, že v biznise s informáciami ťahajú za kratší koniec a stali sa informačným otrokom Black PR agentúr.