• 1711

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Na Slovensku Vám môžu vziať všetko – Život, dielo, majetok. Ukradnutá Rastarica

Na Slovensku Vám môžu vziať všetko – Život, dielo, majetok.

 

Ukradnutá Rastarica

 

Týždenník PLUS 7 dní 27. júna 2019 zverejnil na strane 108 až 110 v rubrike „Všimli sme si“ rozhovor s údajným priateľom Paľa Rýpala Danielom Forgácsom. Rozhovor je súčasťou článku s názvom Dokončil to za Paľa. Autor čerstvo vydanej knihy Rastarika Daniel Forgács je novinár s novinárskym preukazom, zamestnanec štátnej TASR. Po prečítaní článku a zhliadnutí správ v RTVS a TV Tablet som sa nestíhal čudovať. Prečo? Napríklad preto, že od novinára by som očakával, že si bude ctiť novinársku etiku a dodržiavať zákony SR súvisiace s duševným vlastníctvom.

 

„Autor“ Daniel Forgács v rozhovore tvrdí, že s Paľom Rýpalom dva roky pracovali na formáte Rastarika. V tom čase sme ja, Peter Nôta, spolu s Máriom Martinovským a s Paľom Rýpalom pracovali na založení mediálnej agentúry. Podľa pripravovaných stanov sa agentúra mala skladať z dvoch súčastí. Jedna sa mala zaoberať spravodajstvom, publicistikou, PR, druhá sa mala venovať tvorbe audiovizuálnych diel, konkrétne publicistike, krátkym správam, dokumentom a seriálom. Spolu s Máriom Martinovským sme do projektu dali pomerne veľa peňazí. Aj preto, aby sme túto investíciu od začiatku chránili, trvali sme na tom, aby sa diela vytvorené pre budúcu agentúru registrovali v autorskej spoločnosti Lita. Ďalším dobrým dôvodom pre podanie námetov na Litu bolo, a to už som v jednom zo svojich blogov napísal, že niekto v TV Markíza „omylom“ začal vyrábať istý zábavný formát, ktorý sme vymysleli my. Práva v Markíze odkúpili až dodatočne na príkaz konateľky Radky Doehring, pretože námet bol dokázateľne náš. Mário mal na starosti printovú časť a práve do nej investoval 10 000 Eur. Ja som mal na starosti televíznu časť a investoval som do nej cca 50 000 Eur. Názov nášho mediálneho projektu si zatiaľ nechám pre seba, ale jeho spracovaný koncept mám v archíve.

 

Čo je však podstatné, už vtedy sme spolu s Paľom pripravili štyri televízne formáty a dňa 9.7.2007 sme ich dali do úschovy v spoločnosti Lita pod číslom 89/2007. Jedným z formátov bola aj Rastarica. (Rastarica je Paľom Rýpalom vymyslený ostrov v Karibiku a mimochodom práve Paľo najviac trval na názve Rastarica s “c”).

 

A teraz tá otázka: Prečo Rastarika vyšla teraz? Podľa toho, čo tvrdí Forgács, k dokončeniu knihy ho inšpirovalo desiate výročie Paľovho zmiznutia. Ja si však myslím, že dôvod môže byť aj iný. V poslednom čase sa všeobecná mienka priklonila k tomu, že Paľo Rýpal už nežije, a prispeli k tomu aj zistenia, ktoré som zverejnil vo svojom blogu. Je príliš cynické myslieť si, že Forgács čakal na tento moment iba preto, že už si môže byť istý, že neexistuje nikto, kto by si mohol nárokovať spoluautorstvo Rastariky? Ak áno, je jasné, že sa prerátal.

 

To čo mi vŕta v hlave hádam najviac, je však otázka, ako sa vôbec Forgács k samotnej myšlienke Rastaricy dostal. Ak spojíme fakty z Forgácsovho rozhovoru v Plus 7 dní s faktami, ktoré uvádzam vyššie, výsledkom je niekoľko kontextov. Na prvý ma upozornila Ivetka, Paľova sestra, Znepokojuje ju, že ak by tvrdenia tohto človeka boli pravdivé, Paľo Rýpal by musel byť klamár a krivák, ktorý sa chystal podraziť svojich partnerov a kamarátov hneď na začiatku projektu. Potom je tu druhá možná verzia príbehu a to taká, že Paľo sa s niekým opil, všetko mu vyrozprával a jedna z tých vecí bola aj Rastarica. Tretia – najmenej pravdepodobná je, že niekto má Paľov notebook a formát vytiahol odtiaľ.

 

Nech Daniel Forgács tvrdí čokoľvek, Paľa Rýpala ako človeka a kamaráta nepoznal. Ak by ho poznal, nechodil by s ním len tak na pivo, čo v rozhovore otvorene priznal. My s Máriom Martinovským sme s Paľom na pive neboli nikdy. Lebo alkohol Paľa ničil ako osobnosť, ako autora aj ako človeka. Keď si vypil, stal sa z neho vandrák bez zodpovednosti. Bol génius, ale nesmel piť! Preto mojou jedinou podmienkou pri spolupráci s ním bolo, že sa nebude chľastať! Podľa toho, čo som si z pera Forgácsa v knižke prečítal, môžem tvrdiť, že o Paľovi Rýpalovi nevie nič. Forgács ani len netuší o jeho živote, netuší, ako žil a čo robil. Podarilo sa mu jediné, nejakým spôsobom sa dostať k nášmu spoločnému projektu Rastarica a po desiatich rokoch tento úlovok zužitkovať.

 

Samostatnou kapitolou sú záverečné strany samotnej knihy Rastarika. Forgács na nich spomína fakty, ktoré o Paľových posledných dňoch vieme. Pocta zmiznutému novinárovi novinárskym spôsobom je dojemná. Dojemné je však aj to, akým spôsobom „autor“ Forgács narába s informáciami. To čo predáva ako nové šokujúce fakty alebo nebodaj vlastné zistenia, sú informácie zosumarizované práve z tohto blogu. Sú to fakty, ktoré sa mne, Petrovi Nôtovi, podarilo zozbierať len tak, že posledných päť rokov sa nevenujem takmer ničomu inému len zisťovaniu, čo sa stalo s Paľom, kde je jeho telo a čo treba urobiť pre to, aby môj kamarát a Ivetkin brat konečne našiel odpočinok na dôstojnom mieste. Patrilo by sa, pán autor Forgács, aspoň uviesť zdroj. Ale veď napokon, o vašej úcte k duševnému vlastníctvu iných ľudí už žiadne ilúzie nemáme.

 

Rastarica je dielo z hlavy Paľa Rýpala. Ani ja ani Mário Martinovský sme sa do jeho spracovania nepúšťali, kým duša aj telo Paľa Rýpala blúdia v tom neurčitom medzipriestore nepoznania. Zverejňovanie Rastaricy bez Paľa by sme považovali za parazitovanie na jeho nešťastí. Plán bol celkom iný. Rastaricu sme chceli vydať po tom, čo Paľa oficiálne vyhlásia za mŕtveho. Ivetka síce slová o jeho smrti zverejnila na Facebooku, no oficiálne mŕtvy nie je. Na napísanie knihy som chcel osloviť Arpáda Soltésza a Petra Bárdyho. To boli skutoční Paľovi kamaráti. O nich Paľo hovoril ako o kamarátoch. O Forgácsovi predo mnou, Máriom ani Ivetkou nehovoril nikdy. Podľa toho, čo sa mi podarilo zistiť, z tých čias si nikto na spoluprácu medzi Paľom a akýmsi Forgácsom ani len nevie spomenúť. Najlepšie to zhrnul na Facebooku Peter Bardy(reakcia na môj staus): ”Radšej si to prečítajte, aby ste neurobili blbosť. Paľo Rýpal bol môj kamoš, preto ma neuveriteľne vytáča, že chcú na ňom parazitovať”.

 

Paľo Rýpal doteraz nebol vyhlásený za mŕtveho, a preto je oficiálne žijúcim autorom námetu diela s názvom Rastarica. Na základe toho, čo ste si prečítali v tomto článku, je vám zrejmé, že Paľa Rýpala ani mňa ako spoluautora diela Rastarica nie je možné len tak zbaviť autorských práv! To je odkaz pre vás, pán Daniel Forgács.

 

Rozlúčim sa vetou, ktorú mi poslala Paľova sestra Ivetka: „Prečo teda neuviedol /Paľo/ v tom liste na rozlúčku, aby si vzal /Forgács/mačky??“ To bola reakcia na tvrdenie Daniela Forgácsa, že Paľo mu krátko pred svojím zmiznutím klopal v noci na okno a chcel mu darovať svoje dve mačky aj so záchodom. Mne samotnému sa za tie roky podarilo získať Paľov archív a bez akýchkoľvek problémov všetky svoje tvrdenia súvisiace s jeho poslednými dňami doložím. Či tak bude vedieť urobiť štátom platený novinár Forgács neviem. Ale na jeho odpovede sa teším.

 

 

Komentáre (1)

Rastaman

No, ja by som pridal len jednu poznámku. Krstným otcom knihy Rastarika bol Jozef Banáš, ktorý napísal knihu Kód 1, ktorá hovorí o tom, že Ježiš prežil ukrižovanie a odišiel do Indie (viď napr. https://plus7dni.pluska.sk/ludia/banas-sokoval-knihou-jezis-zil-70-rokov-liecit-naucil-indii). Ja len toľko, že ide o ukradnutý námet nemeckého spisovateľa Holgera Kerstena Ježiš žil v Indii, kde presne popisuje to čo zdokumentoval Kersten. Čiže aký div, že aj "krstniatko" si "požičalo" námet. Aký krstný otec, taký krstný syn!!!

Najobľúbenejšie komentáre