• 477

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Zákon v Audiovizuálnom fonde (AVF) nielenže nectia, ale aj veselo porušujú.

Zákon v Audiovizuálnom fonde (AVF) nielenže nectia, ale aj veselo porušujú.

 

Pred desiatimi rokmi som prvýkrát žiadal v AVF o podporu ako producent. Najskôr sme chceli natočiť dokument o holokauste. V námete sme na úvod napísali : “Žili medzi nami mnoho storočí a zrazu sú preč. Zmizli... Čo sa s nimi stalo? Porozprávame vám príbeh siedmich tých, ktorí ostali z mnohých desiatok tisíc Ľudská geografia Strednej Európy sa na konci prvej polovice 20. storočia nečakane a zásadne premenila. Stredná Európa, vrátane dnešnej Slovenskej republiky, zmenila svoj kultúrny charakter, ktorý bol pre ňu charakteristický niekoľko storočí: prišla o svoje židovské obyvateľstvo, ktoré v každej krajine Strednej Európy predstavovalo od stredoveku neodmysliteľnú súčasť kultúrneho, náboženského a napokon aj modernizačného vývoja.V súčasnom časovom kontexte je táto „humánno- geografická“ zmena porovnateľná napr. s prevratne rýchlo sa meniacou situáciou na Strednom východe, kde sa doslovne pred očami strácajú stáročia viditeľné historické kontúry tým, že z bývalého byzantského sveta a napokon z nasledujúcej kresťansko-arabskej, resp. kresťansko-muslimskej symbiózy sa nezvyčajne prudko vytráca historická kresťanská populačná zložka, ktorá spoluformovala charakter tohto regiónu zhruba poldruha tisícročia. Úlohou dokumentu o údele slovenských židov (popr. Židov – to závisí od sebadefinície) je demonštrovať podobnú zmenu v priestore Strednej Európy a poukázať na historický „židovský faktor“ na území dnešnej Slovenskej republiky. Zámerom je vniesť do povedomia súčasnej populácie efekt nielen tragédie jednej časti obyvateľstva, ale predostrieť problém straty historického charakteru celého regiónu”.

Na dokument som peniaze nezískal, ale zaťal som sa a natočil ho. RTVS ho potom odkúpila za neuveriteľných – až ponižujúcich 1 500 eur bez DPH. Pritom iným producentom spolu s AVF zaplatia za dokument aj 70 000 eur.

Môj druhý pokus bol detský film. Spolu s režisérom Jožkom Chudíkom a scenáristkou Magdalénou Glasnerovou sme si sadli nad môj nápad. Páčil sa obom a tak sme sa pustili do výzvy – požiadali sme o podporu pri vývoji. Na prvýkrát som neuspel. No povedali mi, že ak požiadam ešte raz, tak môžem uspieť. A aj som uspel. Vývoj stál 28 tisíc. Mne preplatili 40%, zvyšok som musel financovať sám. Čo sa stalo potom? Nič. Bol som v RTVS za programovým riaditeľom, ten si počas mojej prezentácia vybavil všetku emailovú komunikáciu a povedal: “Zavoláme Vám”. To boli posledné slová, ktoré som počul. Nevadí, taký je život, povedal som si. Lenže potom sa stalo, že ma oslovil jeden producent, ktorý pozná ,,Jara” a zároveň vie vybaviť peniaze aj v AVF. Podmienku mal len jednu - odovzdám mu celé dielo zadarmo, on vymení režiséra, producenta a nechá len autora scenáru. No a tu by som sa zastavil. Zákon o AVF jasne hovorí, že finančné zdroje sú viazané a musíte mať ako producent zmluvu s AVF a režisérom, scenáristom a architektom. Je to preto, aby sa projekt nemohol stať súčasťou kšeftovania a aby vedeli pri pridelení zdrojov kto a ako uchopí dané filmové dielo.

Aby som to ľudsky vysvetlil, keby som pristúpil na toto kšeftovanie, hrozilo by mi, že by som podľa platného zákona musel peniaze vrátiť. Pretože režiséra, autora scenára a producenta nie je možné vymeniť, pretože sú zmluvne podchytení. Ak kohokoľvek vymeníte, musíte všetky peniaze AVF vrátiť. Lenže, nežili by sme na Slovensku, keby sa zákony nedodržiavali. Bolo mi povedané, že ak máte dobré kontakty na vedenie, tak zavrú oči a vymenia kohokoľvek. Ako príklad mi uviedli film Únos. Toto ma zarazilo. Áno. Film Únos rozbiehal ako režisér Vlado Fischer. Po nejakom čase ho vymenili. Výmenu oznámili tak, že ho vyškrtli a vedenie AVF to akceptovalo. Lenže podľa platného zákona mal byť projekt uzavretý, producent mal všetky peniaze AVF vrátiť a žiadať o grant znova. De facto peniaze za film Únos mali byť vrátené, ale neboli, pretože to niekto povolil. To, že bol porušený zákon, nikoho nezaujíma dodnes! Táto deformácia v AVF trvá už veľmi dlho. Prešlo to až tak ďaleko, že producenti, aby si zabezpečili pravidelný prísun finančných zdrojov, vytvorili schému “NULKÁČOV”. V komisii údajne fungujú tak, že potápajú konkurenciu a dávajú “neangažovaným producentom” nula, maximálne jeden bod. A potom tomu správnemu, vyvolenému producentovi dajú maximálny počet bodov. A tak sa vďaka tomu stalo napríklad to, že špičkoví producenti z DNA, alebo režisér a producent Viktor Csudai dostali minimálne peniaze a aj napriek tomu točili áčkové filmy, ktoré si pozreli státisíce divákov. Ich filmy sa museli zmestiť do cca 300 tisíc eur, kým vyvolení producenti dostali million osemsto tisíc a pozrelo si to pár tisíc divákov. Áno, môžete mi vytknúť, že predsa financie nie sú všetko. No musím Vám povedať narovinu, že úroveň týchto nizkorozpočtových producentov a režisérov je ďaleko vyššia ako tých predražených páprdov. No a na záver čerešnička. Ak máte to šťastie ako ja, tak stretnete pár týždňov pred vyhlásením výziev sedieť na káve producenta, šéfa AVF a dvoch členov komisie. Áno, určite mali nutkanie sa počas korony stretnúť a porozprávať. Ale vráťme sa naspäť ku fungovaniu grantov z AVF a neskôr ku vstupu RTVS do filmu…

Producent, ktorý ma oslovil, mi pri stretnutí jasne povedal, že on sa pozná s ..Jarom’ a peniaze dokáže presadiť. Ak to odmietnem, tak peniaze nedostanem. Daný film si bez môjho vedomia a bez vedomia autorov zaregistroval v CRN – RTVS. Keď som mu povedal, že s jeho podmienkou nesúhlasím, tak mi do dvoch hodín poslal fotku, kde bolo napísané – “Projekt zamietnutý”.

Pred pár dňami som dostal tip – kauza ako hrom. Externá spoločnosť pred tromi rokmi ponúkla RTVS verejnoprávny formát Question of Sport, Športový zábavný kvíz BBC. Question of Sport sa prvýkrát vysielal už v roku 1970, britská verejnoprávna televízia vysielala v tom čase už 47. sezónu. RTVS túto ponuku odmietla s tým, že nemajú o tento druh zábavy záujem. Akoby zázrakom sa tento formát teraz objavil vo vysielaní RTVS a vyrába ho externá firma. V tomto prípade sa naozaj môže jednať o krádež televízneho diela. Zároveň – a na to už dlhodobo upozorňujem – že licencované formáty sú najideálnejšou možnosťou ako tunelovať verejné zdroje z RTVS. Zdorazňujem už cca mesiac, že je tu veľká pravdepodobnosť, že sa porušuje zákon o Konečnom užívateľovi výhod. V takomo prípade budú musieť všetci producenti vrátiť uhradené faktúry. Tu chystám podnet. Pretože konečný užívateľ výhod je držiteľ licencie – zahraničná spoločnosť. Kto za tento stav bude niesť zodpovednosť, či už ekonomickú alebo trestnoprávnu, neviem. Ale určite budem žiadať, aby niekto rozhodol, kto je v tomto prípade konečným užívateľom výhod. Pretože peniaze končia v zahraničných korporáciách a vôbec nevieme, kto je ich vlastníkom a či nedochádza prostredníctvom týchto finančných prevodov ku praniu špinavých peňazí.

 

Čiže, keď to zhrniete, tak štátom financované inštitúcie, ktoré by mali garantovať rozvoj televíznej a filmovej tvorby, podporujú pár nenásytných producentov, ktorí nedodržujú zákony a dokonca kradnú formáty malým producentom bez toho, že by im hrozil postih.

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre