• 43

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Attila Lovász a jeho FB status ku koncesiám

Ajaj, koncesie sú zase na dennom poriadku. Vyjadrenie politických elít ma nijako neprekvapilo. Skôr by som doplnil Mareka Maďariča, že 
v tomto volebnom období sa síce ťažko bude presadzovať zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ale je možné, že ani v tomto volebnom období nedá politika odpovede na otázky, na ktoré má dať ona, a nik iný.
Pekne po poriadku:
1. Diskusia o tom, či médiá vo verejnej službe (nevhodný názov: verejnoprávne) máme mať, alebo nie je legitímna. Naposledy sa na tom zhodla politika v prvej polovici 90-tych rokov, keď odpoveď znela: áno, máme ich mať, v polovičnom pomere s komerčnými.
Dnes otázka znie inak. Jedna zo (v mediálnej oblasti prakticky silných) vládnych strán tvrdí, že by sme mali mať médiá štátne. Nuž, médium financované priamo zo štátneho rozpočtu nie je zákonite štátne, ale to čo má na mysli východoeurópsky politik pod pojmom štátne médium, už nie je médium. Je legitímne, aby štát vytvoril informačný kanál pre občanov o činnosti vrcholovej politiky, ale to je vládna agentúra, vládny portál, informačné centrum, nie však plnoformátové médium pod priamym riadením rezortu. 
Ak niekto chce vytvoriť plnoformátové médium s viacerými programovými službami a elektronickými výstupmi s priamym riadením štátneho orgánu, tak už nebuduje demokratickú spoločnosť, ale autoritársku – a je jedno, v akej forme. Demontáž média verejnej služby a jeho nahradenie štátnym médiom je významný krok k diktatúre (viď súčasné maďarské tzv. verejné médiá) 
2. Ak sa štát rozhodne, že médium verejnej služby nechce mať, je to legitímne rozhodnutie. V slovenských pomeroch by to síce znamenalo zánik celej palety žánrov, podobne, ako by sa tomu stalo v prípade zániku verejnej podpory kultúry a umenia, ale to politikov nezvyklo moc znervózňovať.
3. Ak sa štát rozhodne, že chce mať médium verejnej služby, tak sa musí rozhodnúť aj pre formu financovania. Verejné médium je charakteristické tým, že je financované z verejných zdrojov. Akou formou? Koncesie? (forma, najrozšírenejšia v Európe) Štátny rozpočet? Holanďania to majú tak, a nenadávajú kvôli nezávislosti, tam nie je v móde ručné riadenie z úradu vlády, nadávajú na zmeny v rozpočtoch, ktoré vyplývajú z každoročného schvaľovania štátneho badžetu. Alebo financovanie z príjmov štátu v iných médiách (licenčné poplatky komerčných vysielateľov prerozdelené do verejnej služby – model Maďarsko 1996-2010).
Každá forma má svoje výhody a nevýhody. Koncesie sú nezávislé na štátnom rozpočte a plynú priamo vysielateľovi – teda dávajú mu záruku, že aj v prípade vlády s uletenými mozgami (prečo by sme takú nemohli mať, všakže) sa dá vyfinancovať minimálne program dvoch rokov bez tlačítka Enter na minfin. 
Akúkoľvek formu si štát zvolí, musí vedieť, že ak médium verejnej služby má štátom – teda zákonom – stanovené úlohy, tak tie sa musia zmestiť do príjmov. Od tohto sa médium verejnej služby 14 rokov vzďaľuje. 
4. Jedno jediné si štát, reprezentovaný parlamentom a vládou, nemôže dovoliť: priamo vplývať na program. Ak to štát urobí, médium verejnej služby stratil. Akokoľvek ho bude financovať, akokoľvek bude voliť jeho manažment. 
Bavme sa teda o tomto, a nie o dielčích problémoch RTVS. Politické vyhlásenia od stola len škodia. Krajcer vyhlásil, že rádio a televíziu spojí: čo to stálo, sme videli my, čo sme tam vtedy boli. Potom vyhlásil, že voľba prechádza do parlamentu: teda uľahčil parlamentnej väčšine voľbu, a tá to hneď aj využila – viď rok 2012. Vláda Ivety Radičovej najprv zrušila koncesie. Potom ich vláda Roberta Fica obnovila. Potom tá istá vláda stanovila nové kritériá. Za tri roky takto znížili dve vlády príjmy verejného média bez toho, aby sa koncesie znížili. Keď médium verejnej služby dokázalo, že nie je čiernou dierou verejných financií sa legitímne začalo diskutovať o koncesiách. Programové vyhlásenie, následne jeho de facto zmena, a následne zase vyjadrenia, ktoré nehovoria o podstate veci, ale o dielčích problémoch. A potom si prečítam komenty. A v nich vetu: ja to nepozerám (nepočúvam) ale je to na hovno. A prechádza ma chuť o verejnej službe ďalej diskutovať. Ale len na chvíľu...

Komentáre (0)