• 2294

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Jana Teleki: Poslanec Heger, finančný expert OĽaNO, predložil do parlamentu návrh na výraznú devastáciu podnikateľského prostredia ...

Poslanec Heger, finančný expert OĽaNO, predložil do parlamentu návrh na výraznú devastáciu podnikateľského prostredia ...

Neuveriteľná cesta do totality s OĽaNO ...

OĽANO obhajuje najtotalitnejšie princípy v kontrole slobodného a voľného trhu. Z tlačovky Eduarda Hegera ( tzv. tieňového ministra) o návrhu úpravy obchodného zákona ide zmes predsudkov, diletantizmu, neznalosti práva a najmä absolútnej absencie podnikateľskej praxe. Populistické projekty patria k marketingovo preferovaným politickým nástrojom a vo vnútri OĽANO je vážny nedostatok kvalitnej vnútornej oponentúry k niektorým témam. Jednou z nezvládnutých tém je aj platobná disciplína medzi podnikateľmi a jej vymožiteľnosť. Neznamená to ale, že neznalosť sa musí nahrádzať novou, nejasnou, nesystematickou záplatou, ako to pán Heger na tlačovke predviedol.

Pán Heger tvrdí, že podnikatelia na Slovensku trpia kvôli zlej platobnej disciplíne, že sa nemôžu dočkať peňazí za tovar a služby, ktoré dodali a druhotná platobná neschopnosť bráni firmám investovať a vytvárať pracovné miesta.

Preferovanie parciálneho problému samozrejme navodzuje nielen, o čo pánovi Hegerovi ide, ale najmä to, že je ďaleko od jadra skutočných problémov. Podnikateľov zaťažuje predovšetkým nerovné postavenie na trhu. Sú rovní a rovnejší. Existujú monopoly a privilegované firmy, ktoré majú výhodné postavenie voči štátu, štátnym firmám, obciam, exekutíve. Je dokázané, že iba 1/3 úspešných firiem je self made (teda takých, ktorí svoj úspech odvodili od vlastnej aktivity a obchodného talentu) a tie ostatné sú vo svojom úspechu odvodené od ich úspešnosti v napojení na organizované štátne zákazky. Do tohto okruhu je ťažké preniknúť a samozrejme každý takýto úspech smrdí korupciou.

Podnikateľov taktiež zaťažuje aj nerovnosť so štátom v odvodovej povinnosti, čo má priamy vplyv na tvorbu pracovných miest, pretože inú životnú úroveň zabezpečuje štát (zo spoločných peňazí všetkých) pre svojich zamestnancov a iné možnosti má podnikateľ. Štát stále platí len minimálne odvody pre zdravotné zabezpečenie z vymeriavacieho základu minimálnej mzdy na rozdiel od podnikateľa, ktorý platí za seba a svojich zamestnancov podľa tabuľkových hodnôt. Kvalita zdravotného poistenia je pritom pre štátneho úradníka úplne iná ako pre privátnu sféru a to nehovoríme o policajtoch, vojakoch, železničiarov, ktorí využívajú výhody rezortných špeciálnych zariadení nielen na liečbu, ale aj zotavovanie.

Podnikateľa trápi aj to, že v záujem sa vyrovnať v súťaži platí minimálne odvody, pretože na odvody musí zarobiť, pri čerpaní PN alebo dôchodku sa dostáva po dokončení produktívneho života do absolútne najnižšej sociálnej vrstvy s dôchodkom 230 € a v čakárni lekára sedí vedľa bývalého štátneho zamestnanca s dôchodkom 900-1200 €. Spoločenský prínos ich práce, rizikové prostredie podnikateľa a štátneho úradníka sa ťažko zrovnáva.

V samotnej ekonomickej oblasti platí takmer to isté. Podnikateľ je nútený šetriť svoje náklady, vypláca si mzdu mnohokrát nižšiu ako jeho zamestnanci a nemá bonitu ani na bežné pôžičky zrovnateľné so štátnym zamestnancom, ktorý má pravidelné a garantované príjmy. Odhliadnem od sociálnych dopadov postavenia podnikateľov a živnostníkov, ktoré vyplývajú z nerovného postavenia na trhu, kde živnostník a podnikateľ je znevýhodnený samotným nastavením systému a pozrime sa tam, kde sa o súťaži na podnikateľskom trhu dá hovoriť.

Heger tvrdí, že zdrojom problémov je platobná disciplína a druhotná platobná neschopnosť, ktoré v ambíciách svojho vytúženého ministerského postu chce riešiť evidovaním faktúr na súde a ich povinnou úhradou podľa poradia splatnosti.

Hovorím pravidelne s ľuďmi, ktorí tu podnikajú 30 rokov a tí prirovnávajú návrh novely k dvom katastrofálnym opatreniam. To prvé bolo hotovostná úhrada cla, dovoznej prirážky a DPH po osamostatnení Slovenska, keď štát si absolútne vynútil svoje pohľadávky prednostne, a tým preskočil každého veriteľa. V praxi to znamenalo, že podnikateľ pri dovoze tovaru zaplatil za tovar vopred, zaplatil štátu clo, dovoznú prirážku, DPH z nepredaného tovaru, medzi tým financoval ešte aj svojich odberateľov a až následne po vyfakturovaní tovaru si zaplatené DPH mohol odpočítať. Uvedený obludný systém zanikol po troch rokoch a nastúpil druhý extrém, keď vďaka geniálnemu Kozlíkovi sa museli platiť DPH zo všetkých faktúr, ale odpočítať sa mohli iba tie z uhradených. Opäť si štát vynútil zvýhodnené postavenie zo zákona a keď k tomu pripočítate ešte odvodové a ostatné daňové povinnosti, tak podnikateľ mal dve možnosti: buď sa dostať do neplnenia voči štátu lebo nebol schopný ho úverovať, alebo všetky zdroje a úverové kapacity použiť na sanovanie týchto povinností, čím mu na rozvoj a investície nič nezostalo. Zrejme tieto historické skúsenosti stoja mimo zorný uhol a vedomosti pána Hegera.

Na záver posledná kategória privilegovaných podnikateľských subjektov na trhu - energetický sektor. Zákon o energetike, ktorý tak upravil práva subjektov dodávajúcich energie, že po 30-dňovej lehote po vystavenej faktúry môžu obmedziť dodávku služieb. Historicky sme boli svedkami aj takých škandálov, kde odstavovali nemocnice. Aj súčasnosti je bežné, že reklamované faktúry ( pri 100-násobnej fakturácii bežných dodávok) tieto subjekty z moci zákona trvajú na úhrade, reklamáciu neriešia, alebo je riešená zdĺhavou súdnou cestou.

Mohla by som takto pokračovať prierezom celej našej ekonomiky, kde nám vyčnievajú vážne momenty vzniknuté nesystematickými zásahmi do trhových pravidiel, pričom následkom je nerovnocenné postavenie subjektov, ktoré v integrovanom trhu vystupujú ako podnikateľské subjekty so špeciálnymi výhodami, alebo samotný štát, ktorý si svoje postavenie upraví ( to sa vôbec nedostávam k nezákonným rozhodnutiam štátnych a samosprávnych orgánov, finančnej správy a poisťovní, ktoré môžete namietať, ale podané odvolania nemajú odkladnú účinnosť a účastníci konaní roky čakajú na výsledok súdnych rozhodnutí. Podnikateľom nepomôže ani uspieť na súde, pretože medzi tým, rozhodnutia vám zlikvidujú podnikanie a na vaše miesto sa dostane niekto šikovnejší, ktorý si to vedel ošetriť.

Vrátim sa ale k nosnej téme, ktorá je naozaj vážna a to je rovnocenné postavenie podnikateľov na trhu, platobná disciplína a oznamovanie zoznamu faktúr na súdy. Aj keď možno to bude znieť divne, že obhajujem súčasnú legislatívu na evidenciu, výber a kontrolu DPH- s odstupom času je potrebné povedať, že kontrolné výkazy priniesli veľmi významný efekt aspoň v tom, že sa autocenzúrou preriedili podvody s DPH. Presunuli sa do oblasti Crossboard biznisu, kde sa ťažšie v zahraničí kontroluje a dokazuje podvod a že do kontrolných výkazov pribudli príjmy cez registračné pokladne. Nemá význam neefektívne naháňať trhovníkov, pouličných predajcov, holičov, živnostníkov poskytujúce služby a možno ani súkromných lekárov, ale pre Finančnú správu má význam vykonávať krížovú kontrolu na odpočty DPH a odhaľovať kriminalitu. Obsahovo kontrolný význam je len krok ďaleko od takého zoznamu, o ktorom hovorí Heger, len ten zoznam nie je verejný a neobsahuje jediný kvalifikátor- údaj o zaplatení. TO je už ale tak významné obchodné tajomstvo, že ani finančná správa si nedovoľuje do zoznamu pustiť nekontrolovane vlastných zamestnancov, prístup prebieha pod kontrolovaným a autorizovaným prístupom. Viete si predstaviť že by došlo k úniku týchto informácii?

Kontrolné zoznamy sú významným trestnoprávnym procesným dôkazom pre trestný čin skrátenia dane a podvodu, kde sa štát dostáva o krok bližšie ku dokazovaniu úmyslu ( TU len spomeniem dobrovoľné zaplatenie , vrátenie DPH pánom Baštrnákom a inštitút účinnej ľútosti, ktorý síce chce uplatniť, aby nebol odsúdený, ale je to v rozpore s princípom subjektívneho konania -úmyslu práve z uvedeného dôvodu. Myslím, že odstraňovanie kriminálnych znakov z podnikateľského prostredia je dobrým signálom, ale nerieši všetko a vôbec neposúva rovnocennosť prostredia trhu.

Ďalšiu vec, ktorú pán Heger asi nepozná, je platná zákonná úprava na úrovni Obchodného zákonníka a Trestného zákona. Obchodný zákonník priamo ukladá subjektom, ktoré majú delikvenciu viac než 30 dní, aby postupovali v smere tzv. úpadkových procesov (likvidácia, konkurz, vyrovnanie). Pre prípad, že by tak nepostupovali, sú tu aj úpadkové delikty v trestnej rovine, a tým je znevýhodnenie veriteľa, marenie úradného rozhodnutia alebo konkurzného konania, atd. Spomínam to preto, že prostredie z hľadiska právnej povinnosti alebo jej vymožiteľnosti je tu daná, ale je to podobné ako so štrajkom železničiarov v Anglicku. V Anglicku je štrajk zakázaný, ale železničiari prišli na to, že ak dodržia všetky predpisy a normy , tak skolabuje systém a doprava končí. Niečo podobné je aj u nás, ale aj v ostatných krajinách.

Ak by súdy a justičné orgány konali, tak by podľa platnej legislatívy zrušili činnosť možno 80% firiem, pričom k vyvolaniu dominového efektu by stačilo možno 10-20%. To štát nevie a ani si nemôže dovoliť. Tiež len pre ilustráciu uvádzam známu aféru Váhostavu, kde štát prinútil desiatky malých veriteľov pristúpiť na kriminálne zmluvy v uplatnení pohľadávky, čo dosiahol len vďaka dominantnému postaveniu Váhostavu, legalizácie celej sústavy veriteľov, ktorí boli zvýhodnení (od štátu, poisťovní, dodávateľov energií, preferovaných dodávateľov služieb a materiálov počnúc až po individuálne zvýhodnených). Živnostníci dostali omrvinky a ešte museli byť aj vďačný za to, že mali z čoho zaplatiť DPH. Presne to je následok nefunkčnosti systému ak do rovnosti trhu zasiahne niekto násilne a poskytuje trestnoprávnu imunitu za skutok zvýhodnenie veriteľa. Poukazujem na to, že je rozdiel v koncepcie platnej právnej úpravy a v jej aplikácii praxi. Viete si predstaviť, že trestné oznámenia za zvýhodnenie veriteľa Váhostavom skončia na obvodných oddeleniach u skrátených vyšetrovateľov a tí ani nevedia, čo majú robiť.

Prečo NAKA nedoriešila príkladne vzniknutú situáciu? Prečo nekonali súdy? Tam predsa podľa obecných zvyklosti bol preukázaný úpadok a neschopnosť plniť záväzky viac než 20 dní po lehote, čo postačuje na ustanovenie predbežného správcu, preskúmanie účtovníctva a nastavenia režimu konkurzu - možno aj s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo predajom celého podniku? Z jedného dôvodu museli by vyvodzovať trestnoprávne následky a to je zasa politické rozhodnutie, ktorým sa ovplyvňuje trh.

Z tohto dôvodu vidím prvý návrh pána Hegera - zaviesť povinnosť platenia faktúr ako následok neznalosti zákonov, snahou sa popularizovať a zviditeľniť, zaviesť zavedené a niekomu dať privilégia rozhodnúť o tom, čo s podobnými prípadmi, ale na to nástroje už máme, iba pán Heger ich nepozná.

Návrh číslo dva, pri ktorom by sa museli na súd hlásiť neuhradené faktúry alebo záväzky je absolútne nesystematický a diletantský. Na súdy sa podania doručujú vo forme návrhov. Tu by sa malo navrhovať čo? Pán Heger si naozaj myslí, že na súde nemá čo kto robiť, aby spravoval takúto agendu a ešte z toho robil verejný register? Kto by ho vybudoval, kto aktualizoval a na aký účel by slúžil? Na obchodnú špionáž a na zverejňovanie obchodných informácii?

Na nedávnej konferencii k zavedeniu online pokladní od šéfa Finančnej správy Imreczeho odznela vážna informácia k utajovaným zmluvám medzi, ktoré patrí aj údržba databázy ku kontrolným výkazom. Logicky odôvodnil, že takáto databáza je jednak živá, ale najmä obsahuje ústavou chránené informácie a obchodné prostredie, ktoré môže byť cieľom špionáže, preto ani prístup samotných pracovníkov FS nie prirodzený a každý prístup a vyťaženie z databázy robí výlučne autorizovaná osoba v kontrolovanom režime.

Nechcem pána Hegera poučovať, ale zrejme nič nevie o pokusoch na začiatku roku 2000 zaviesť povinný registratúrny zoznam u podnikateľov s povinnosťou tento register sprístupniť na požiadanie. Potichu návrh upratali, pretože to by znamenalo, že konkurencia by si mohla prelustrovať všetko, čo je predmetom obchodného tajomstva.

Návrh pána Hegera k vytvoreniu registra pohľadávok je kapitálnou hlúposťou podobnej kategórie. Takúto hlúposť by mohol prekonať len tým, keby navrhol zverejnenie účtovníctva, bankových účtov, pokladničnej hotovosti online. Takú hlúposť si nedovolí vysloviť ani finančná správa lebo vie, že nie je schopná technicky, administratívne, ani personálne zvládnuť ochranu informácii.

V duchu dobrých tradícii OĽANO, kedy hnutie poukazovalo na markantné prípady porušenia zákonov, ktoré viedli k viac menej serióznym opatreniam na úrovni NAKA alebo GP SR, sú návrhy legislatívnej úpravy pána Hegera absolútne populistickými opatreniami na hony vzdialených od potrieb reálnej praxe, nerešpektujú žiadne právne okolnosti, ktoré sú v praxi aplikované a hlavne označuje a identifikuje neuhradené pohľadávky za najväčšiu bolesť podnikateľského prostredia.

Návrhy pána Hegera na úpravu obchodného zákona sú nepochopiteľným prešľapom a posúvajú imidž OLANO do veľmi zlého svetla.

 

Komentáre (1)

chorche

Opýtajte sa veriteľov frontmana OĽANO ako to bolo s jeho platobnou disciplínou....

Najobľúbenejšie komentáre