• 1291

    počet videní

  • Nevhodný obsah

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Ako hľadať zavraždeného novinára?

Ako hľadať zavraždeného novinára?

 

   Tento blog nezačnem súhrnom udalostí. Začnem od začiatku. Ako a prečo sme začali s Rýpalom spolupracovať. Paľo zmizol 22.4.2008. Cca dva roky predtým som potreboval pomôcť ja. O čo sa jednalo? Na preventívnej prehliadke mi objavili nádor na štítnej žľaze. Mal som malé deti, zarobil som 21 tisíc korún a šeky ktoré som musel vyplatiť boli vo výške 24 tisíc. Čiže mesiac ešte nezačal a už som bol dlžný tri tisíc. Taká bola doba. Preto som robil 30 dní do mesiaca a veľakrát aj dve roboty za deň.

   Nádor museli odstrániť a tak ma operovali. Operácia dopadla dobre a len čo som sa po týždni vrátil do TV Markíza, tak sa prepúšťalo. Vyhodili mňa a ešte dvoch so zdravotnými problémami. Dôvod nám nikdy nepovedali. Iba sucho skonštatovali, že majú manažérske zmluvy a nemusia sa nikomu zodpovedať. Vtedy som si uvedomil, že ľudskosť neexistuje a pomocnú ruku ti nikto nepodá. Toto bol moment, ktorý ma v živote veľmi zmenil. Stal som sa “sociálnym radikálom”. Vtedy mal pre mňa pochopenie iba Paľo Rýpal. A tak sme začali pripravovať spoločný mediálny podnik. Časom vstúpil do spoločného StartUp-u aj Mário Martinovský.

   Na úvod blogu musím priznať jeden fakt. To, že Paľa zavraždili, som vedel. Ponúkal som to aj médiám, ale nikto to nechcel, neverili mi. Respektíve, išli si po svojej linke a svojich zdojoch. Ich zdroje mali len jeden záujem. Neinformovať.

   Počas dvoch rokov čo sme sa rozhodli vytvoriť agentúru a portál, sme spolu napísali viac ako desať zábavných relácií. Niektoré len námety, niektoré sme spracovali aj vo forme scenárov. Tri formáty nám ukradli.

   Investigatívne témy sme hľadali každý sám, ale informovali sme sa o nich navzájom. To, že som vedel čo a kde Paľo hľadal, som tajil. Dôvod bol strach o život a rodinu. Teraz v tomto blogu zverejním témy ktoré som si pripravoval ja a Paľo Rýpal:

Bratia Bielikovci

   Slovensko už zabudlo na dvojicu prievidzkých podnikateľov, ktorí pred desiatimi rokmi bez stopy zmizli. Títo bratia začali podnikať krátko po roku 1989. Z obchodu s ovocím a zeleninou sa prepracovali k obchodovaniu s pohonnými hmotami. Tento kšeft mohol iniciovať starší z bratov, ktorý bol pôvodne vojakom z povolania a na letisku v Žatci mal na starosti práve pohonné hmoty. V polovici deväťdesiatych rokov patrili bratia Bielikovci medzi najbohatších a najvplyvnejších podnikateľov na Hornej Nitre. Potom starší z nich zmizol. Hovorilo sa, že odišiel do Španielska, kde mal pripravovať prenesenie rodinnej firmy. Nebola to pravda a štyri mesiace po ňom sa stratil aj mladší z bratov. Doma nechali príbuzných, medzi nimi aj duševne chorú matku a ich majetok sa rozplynul. Stratili sa práve v období, keď bolo slovenské podsvetie najsilnejšie a časť z jeho príslušníkov operovala aj na Ponitrí.

Pospolitosť

   O Slovenskej pospolitosti sa vie, že bola zakázaná a že jej bývalý vodca Marián Kotleba bol párkrát zadržaný a vyšetrovaný. Aj keď bola pospolitosť zakázaná ako politická strana, funguje ďalej a jej členovia sú stále aktívni.

Zásah horskej služby

   Reportáž z ostrej záchrannej akcie horskej služby vo Vysokých Tatrách. Pri príprave reportáže by mohli pomôcť veľmi dobré vzťahy s vedením horskej služby aj so samotnými záchranármi.

Černákove mŕtvoly

   Mikuláš Černák je momentálne obvinený alebo obžalovaný z vrážd a z prípravy vrážd viacerých osôb. Doteraz však nebola spracovaná reportáž, ktorá by presne zmapovala všetky prípady, z ktorých je obvinený, našla medzi nimi súvislosti a ukázala, aká situácia panovala v slovenskom podsvetí v čase, keď mal byť jeho bossom práve Mikuláš Černák.

Maloleté matky

   V rómskych osadách na východnom Slovensku je bežné, že deti rodia aj matky, ktoré majú menej ako pätnásť rokov. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko takýchto prípadov sa eviduje, za akých okolností tieto dievčatá otehotneli a ako je to so zákonom. Na Spiši je údajne bežné, že deti sa „venujú sexu“ aj krátko po vyučovaní neďaleko školy.

Desať rokov na súde

   Martinský policajt Juraj Žiačik bol nespravodlivo prepustený z policajného zboru a trestne stíhaný, keď ho falošne obvinili z obchodovania so sto kilogramami kradnutého semtexu. Bol prenasledovaný bývalými kolegami a šikanovaný do takej miery, že skončil na psychiatrii. Toto sa stalo v roku 1997 a aj keď Žiačikov prípad skončil až na Európskom súdnom dvore, dodnes nie je doriešený. Pritom Žiačik v Štrassburgu vyhral. Za tých desať rokov nemal žiadnu poriadnu prácu a všetku energiu venoval dokazovaniu svojej neviny. Medzitým sa mu takmer rozpadla rodina, dorástli mu deti a on na spravodlivosť stále čaká aj keď mu prisľúbilo pomoc niekoľko ministrov vnútra a spravodlivosti a tiež niekoľko vplyvných politikov.

Prečo len spolupracovníci?

   Už niekoľko rokov sa otvorene hovorí o ľuďoch, ktorí sú v zoznamoch ŠtB. Nikde sa ale nehovorí o tých, ktorí ľudí k spolupráci, neraz brutálnym vydieraním, nútili. Ako keby boli najhoršími ľudia zo zoznamov a nie skutoční eštebáci a tí, čo ich úkolovali, teda komunistickí pohlavári. Cez ľudí zo zoznamov, ktorí budú ochotní prehovoriť, by sme sa mali dostať k tým, ktorí ich do týchto zoznamov zapísali. Im by potom bolo treba položiť otázku: Prečo?

Kto riadil biznis: Ľahké vykurovacie oleje na Slovensku

Kauza zmlátenia Tomáša Smrčka. Prečo ho zbili. Prečo to polícia a médiá neriešia?

Kauza Kožený a jeho fondov. Prečo sa obklopil eštébákmi a odkiaľ mal zdroje.

Čo spájalo agenta Valisa a Viktora Koženého?

Železný verzus CME

Spojenectvo Majský - Kočner - Rusko……

 

   Toto je výcuc mojich tém. Ak si ich prečítate, zistíte, že som sa prevážne sústredil na podvody so spotrebnými daňami, DPH, kauzou tunelovania fondov po kuponovej privatizácii, médiami a vydieraním, prepojením politikov a médií, vydieranie – mobbing…

   Paľo sa viac sústredil na biznis s liehom a alkoholom, krátením spotrebných daní, prepojenia na politikov,… prišli sme na to, že bez politickej ochrany nebolo možné robiť podvody na spotrebných daniach a DPH. Zároveň Paľo išiel po sudcovskej mafii. Tá bola silná na východe Slovenska, v Trenčíne, ale aj na juhu Slovenska. Ďalšou oblasťou boli podvody s lesmi a pôdou. Chceli sme zverejniť komplot voči prezidentovi PZ J. Spišiakovi. Potom to bola rezidencia v katastri obce Obyce (Majský a Kočner) a ich návštevníci. Ako sa v Obyciach rozhoduje o politickej moci, ale aj o TV Markíza. Kto bol na výplatnej páske oligarchov zo strany novinárov. No a poslednou oblasťou, ktorá ho stála život, boli podvody na spotrebných daniach pri alkohole a DPH zo Žitného ostrova, firma sídlila 79 kilometrov od Nitry – vývoz do Maďarska.

   Keďže som nemohol v čase pátrania priznať čo všetko o Paľovej práci viem (mám archív), musel som svoje blogy a zistenia písať veľmi opatrne. Po prvom blogu sa mi začali ozývať prví svedkovia. Komunikácia trvala vždy dlhšie. Pýtal som sa a čakal, či osoba, ktorá chce svedčiť, má zásadný dôkaz. Hlavne som potreboval informáciu, o ktorej som vedel len ja a Paľo. Až potom som mal istotu, že s Paľom boli v kontakte. Toto bola veľmi ťažká fáza, lebo niekedy trvala aj týždeň. Ozvali sa aj novinári z oblasti “posúvačov informácií”. Ako prvá sa ozvala Martina R. Chcela sa stretnúť a jediné, čo ju zaujímalo bolo, či mám určité sms o vražde Rýpala. Jej som povedal, že tými smskami už nedisponujem. Potom sa ozvala Jana T., ktorú hlavne zaujímala svedkyňa z Obýc, ktorá v tom čase žila v Nemecku. Žiadala nás o stretnutie a vyžiadala si jej svedectvo. (Na tomto stretnutí bol aj policajt). Jana tvrdila, že jej informácie o vražde Rýpala sú pravdivé a podá podnet na generálnu prokuratúru. S ňou som bol v kontakte cca pol roka. Neskôr sme spolu s Ivetkou Rýpalovou zistili, že nič nepodala.

Aby ste pochopili, prečo som takto konal, vysvelím Vám to ešte raz:

  • Verejne som sa nemohol priznať ku vlastníctvu môjho a Rýpalovho archívu
  • Nemohol som verejne priznať, že viem, na čom Rýpal pracoval, že viem kam vedú nitky (hlavne tých nitiek bolo veľa).
  • Nemohol som ohroziť ani seba a ani rodinu. Uvedomte si, že na Slovensku bolo povraždených z politických a ekonomických dôvodov viac ako 600 ľudí. Týmto nezvestným sa Paľo veľmi podrobne venoval.

   Keby som hneď na začiatku vyložil karty na stôl, ohrozil by som nie len seba, rodinu, ale aj celé pátranie. Preto som neustále prízvukoval, že nič nemám. Musel som len čakať a čakať na ďalších svedkov. Samozrejme sa objavili aj ľudia, ktorí ma chceli dostať na falošnú stopu. Priznám sa, že na začiatku som si myslel, že objednávateľ je z východného Slovenska alebo z katastra obce Obyce. Tomu som venoval najviac času. Obyce mali súvis so Zázrivou. To, že tam sú pochované telá, tak to je pravda, lebo to mi potvrdil aj expolicajt. Ale nie je tam telo novinára Paľa Rýpala. A to píšem napriek tomu, že Ivetka Rýpalová tomu od začiatku najviac verila.

   Tu sa musím zastaviť. Veľmi mi pomohli expolicajti, ktorí odišli z polície kvôli nadriadeným, ktorých nominovali politické špičky. Šéfovia polície totižto mali len jeden cieľ. Nevyšetriť daňové podvody a nevenovať sa konkrétnym vraždám. Do tohoto segmentu spadá aj DPH, spotrebné dane, predražené zákazky a niektoré vraždy na objednávku.

   Ak ste sa v čítaní dostali až sem, tak ste asi pochopili, že na to, aby ste mohli hľadať zavraždeného novinára, musíte presne vedieť na akých témach pracoval. Musíte zavraždeného novinára dobre poznať a potom dokázať vydedukovať, kto mohol mať záujem ho zabiť. No a potom mať vôľu, peniaze a šťastie na svedkov a slušných ľudí, ktorí Vás posunú v pátraní ďalej. Je veľmi dôležité, aby Vám svedok dôveroval a aby ste všetkým tým spravodajským hrám, ktoré budú voči vám spustené odolal a odhalil ich. Mne sa podarilo všetky hry odhaliť a zároveň som vedel, kto ma ohováral a spúšťal šepkandy. To bolo v pátraní veľmi dôležité. Na mňa boli počas pátrania podané dve trestné oznámenia. Obe som ustál. Potom chodili Ivetke Rýpalovej upozornenia aby mi nedôverovala. To posielal jeden analytik. Ten ma ale spochybňuje už dlhodobo. Spochybňovali ma aj novinári (tvrdili hlavne -nevie nič, je dobre, že ho hľadá, ale je na zlej stope a tak ďalej, len je paradoxné, že oni nevypátrali absolútne nič….), zaujímavé je, že ani jeden z nich ani len netuší, prečo Paľa zavraždili a keď mal problémy, tak mu nepomohli. Mne sa najťažšie čítali take tie srdcervúce vyjadrenia, akoby s ním išli na pivo, aký bol skvelý… lenže Paľova posledná komunikácia hovorí o niečom inom. Paľo mal na kolegov novinárov veľmi ťažké srdce. Aj keď musím priznať, že si z veľkej časti za daný stav mohol aj sám.

   Veľmi mi pomohlo aj to, že polícia sa začala vražde Rýpala po mojich blogoch naplno venovať. Najskôr to boli lovci lebiek a potom to prevzal tím, ktorý na tom pracuje dodnes. Viac Vám nepoviem, ale vďaka mojej tvrdohlavosti a mravenčej práci som sa nakoniec ku informácii ako Paľo skončil, kto ho dal dole a prečo, dostal. Urobil som všetky náležité kroky, ktoré boli nutné. Dnes podľa určitej výpovede viem, že Paľo bol vylákaný na juh Slovenska. Objednávka prišla od konkrétneho človeka. Dôvod bol DPH a spotrebné dane. Biznis bol povýšený nad ľudský život. Tento biznis bol odklepnutý štátom, preto mohli urobiť to čo urobili. V Paľovom prípade je najstrašnejšie to, že ho vylákali na stretnutie a štvali ako divú zver. Preto utekal až do Bratislavy. Podľa toho čo viem, nežiadal a neprosil o život. Bol zmierený s osudom. Ten človek, čo si objednal jeho vraždu, má rodinu, dokonca aj viem čo jeho syn vyštudoval. Už dva roky sa s tým vyrovnávam. Už necítim nenávisť. Skôr chcem len jedno. Nájsť ho a dôstojne pochovať. Zlosť ma už prešla. Stretol som počas pátrania aj čestných a rovných ľudí. Skôr ma mrzí, že ja som prestal veriť v demokraciu. Neverím v humánny odkaz. Občas ľutujem, že som nebol sviňa, že som nešiel do korupcie, že som nedokázal byť zlým človekom. Momentálne som skôr radikál a odmietam komunikáciu a výmenu názorov. Jednoducho som sa stal takým – iným človekom.

   Na záver mi dovoľte napísať pár riadkov ako radu. Nikdy nie je dobré pri pátraní po vrahoch novinára, aby ste dôležité informácie zverejňovali. V prípade vraždy je “exkluzivita” skôr na škodu. Najdôležitejšie je informácie tajiť čo najdlhšie. Síce o Vás všetci tvrdia, že nič neviete, že klamete,…. V tomto prípade utajené informácie majú cenu zlata. Aj preto v súvislosti s vraždou Kuciaka viem, že vypúšťanie dôležitých informácii pátraniu skôr uškodilo ako pomohlo. Aj v prípade Kuciaka sa potvrdilo, že nie jeho nadriadení, respektíve kolegovia, ale bloger Rado Bránik mal presné informácie. Preto je dôležité overovať všetky zdroje a nie tie prvé, podhodené, o ktorých si myslíme, že sú správne. Nemusia byť. V takýchto prípadoch sú pokora, obozretnosť, trpezlivosť a informácie najdôležitejšie.

 

   S jedinou vecou, s ktorou sa nikdy nezmierim, sú reči od ľudí, ktorí Paľovi na sklonku života nepomohli, ani ho nehľadali. Ale jediné, čo dokázali, boli súdy od stola, hejty a trápne analýzy ktoré sa ani len nepriblížli pravde. Paradoxom je, že ja som na začiatku pátrania žiadal ľudí, novinárov o pomoc, nenašiel sa nikto. Jediní, ktorí mi pomohli, boli expolicajti a policajti. Moja vďaka patrí elitným policajtom (viedia kam som sa dostal), dobrovoľným svedkom, ale aj nepriateľom, ktorí sa ozvali a pomohli.

Komentáre (0)

Najobľúbenejšie komentáre