• 829

    Megtekintések száma

  • Illetlen tartalom

Peter Nôta

Welcome to my world

Peter Nôta: Ako Robo Beňo skoro Róberta Fica zabil.

Ako Robo Beňo skoro Róberta Fica zabil.

 

Dlho som uvažoval ako napísať blog o tom, že základné politické a životné krédo predsedu strany Smer SD je útočnosť, drzosť a neuznávanie etických noriem na jeho strane a vyžadovanie striktnej etiky od konkurentov a politických a podnikateľských protivníkov na strane druhej. Fico vo svojej politickej kariére dal všetkéhoschopnosť, chamtivosť a drzosť na piedestál, je to pilier jeho politiky. Jeho schopnosť bodnúť do chrbta bez výstrahy sa stala súčasťou politického boja. Pre Fica je dôležité zraziť súpera k zemi tak, aby už nikdy nemal silu postaviť sa voči jeho osobe na odpor.

 

Poviete si, ako toto môžem tvrdiť? Veď nemám jeho psychiatrický posudok. Na druhej strane ale nikomu nevadí, že Fico nemá psychiatrické posudky politických súperov a bez problémov ich označuje ako bláznov, polobláznov, prostitútky, madam zo skládky a tak ďalej. Róbert Fico vždy keď niekam vstupuje prvýkrát tak sa správa prívetivo a slušne. Po čase, keď si nájde služobníkov, začne s nenápadnými výpadmi a atakmi. Tie sú čoraz častejšie za hranicou slušnosti. Svojimi útokmi vyvoláva strach a zdesenie. Napadnutí sa nedokážu brániť, pretože hejteri ich okamžite umlčia.

A prečo teda píšem v titulku o Robovi Beňovi? Pretože málo ľudí vie, že keď Róbert Fico ešte nič v politke neznamenal(iba závidel Miklóšovi a Mečiarovi), snažil sa dostať do priazne novinárov a zabávačov z Televízie Markíza. Áno, bol to Fico, kto bol prosiť Joža Pročka aby si mohol “falošne” zaspievať v relácii Slávici na ulici. A tak ako bol prosiť Pročka, tak sa bol ponúknuť aj ako “futbalista” v zápasoch zamestnancov TV Markíza. Z novinárov tam chodil hlavne Daniel Kracer a Robo Beňo. Fico bol od začiatku slabý futbalista. No čo mu chýbalo v technike, to si vynahradil v zákernosti. Jeho útoky boli tvrdé a väčšinou odzadu. Fyzické stretnutie s ním znamenalo pre protihráča bolesť. Hráčom to liezlo na nervy. Ale brali ho ako slabého hráča, ktorý v zápale hry útočí za hranicou slušnosti. Tieto jeho útoky a zákerné momenty sa stále opakovali, dohovárali mu, no on na to nereflektoval. Útoky Fico len stupňoval!

Preto sa jedného dňa Robo Beňo nasral a Fica skopol presne tak, ako to robil len Fico, odzadu a zákerne. Na dôraz ho svojou vysokou a svalnatou postavou vzrazil hokejovo do rebrín. Fico ostal bezvládne ležať. Väčšina hráčov si vtedy myslela, že Fico skončí v najlepšom prípade v nemocnici. S bolesťami sa mu podarilo po chvíli postaviť. Nič nepovedal, nežiadal ospravedlnenie. Len mlčal a trpel. Od tej doby Róbert Fico dodržiaval pravidlá hry a už nikdy na žiadneho hráča nezaútočil ani odzadu a ani spredu.

Prečo píšem historku starú možno aj viac ako 20 rokov? Pretože som si na ňu spomenul teraz keď vidím ako stále všetkých uráža, ako v politike útočí odzadu, ako uráža prezidentku ako ženu, ako nedodržiava žiadne pravidlá politickej hry a ako už novinári zabudli na jeho urážky o prostitútkach.

 

Podľa toho čo sa mi podarilo o Ficovi zistiť viem, že on je vlastne rovnaký už od skončenia školy. On sa nezmenil. Len bol v mladosti bez vplyvu a kontaktov. Vtedy ešte nemal odvahu ničiť ľudí okolo seba a ľudí z konkurenčného tábora. Preto som písal historku z futbalu. Pretože tak ako ničil súperov v mladosti pri futbale, tak ničil súperov neskôr v politike. Či už je to Mečiar, Slota, Dzurinda, Radičová, Danko, Bugár a ďalší. Jeho spojenectvo s “Bruchom”, oligarchami, talianmi, albáncami malo len jeden cieľ – vládnuť, panovať a všetko si privlastniť.

Fico je stále rovnaký a používa rovnaké pravidlá zákerného boja. Je to ukážkový boľševický bojovník. Hlavnou prioritou boľševika je vždy a za každých okolností všetkých naokolo zničiť. Len aby mal “on” a jeho strana benefity a výhody. Fico nechce prísť o svoj “Sladký život”.

Fico získal politickú moc skopnutím Radičovej zo schodov veľkej politiky. Musím ale priznať, že v tom nebol sám. Týchto “hrdinov” bolo viacej. Hlave Dzurinda s Miklóšom, ale aj Sulík sa svojou troškou pričinil. A tu sa pozastavím. Pamätáte si ako sa Fico vždy navážal do Miklóša. Od pádu Radičovej vlády to už nerobil. Dôvod? Krátke spojenectvo na diaľku pri rovnakom politickom cieli. Odstrániť slušnosť z biznisu. Áno z biznisu, nie z politiky. Lebo politika na Slovensku je len o kšeftoch, keši, vydieraní, vratkách, prostitútkach na úrade vlády a vraždách. Nástupom prvej ficovej vlády prestúpil Fico “zo športovej futbalovej haly do pánskeho huncútstva” a praktiky v politike začal používať tie isté. Vysporiadal sa s politickou konkurenciou. Zosmiešňoval ju, kriminalizoval a štval proti nim verejnosť. Dehonestoval svojich súperov a vydával odborné psychiatrické posudky na počkanie.

Napríklad: Vadí mu daňový podvodník Kiska, ale nevadí mu bývať u daňového podvodníka. Vadia mu investigatívni novinári no obdivuje Martina Daňa. Vadí mu plošné sledovanie občanov, no nevadili mu protiústavný odposluch Lukáša Dika a zverejnenie SMS správ z jeho mobilného telefónu bez súhlasu sudcu.

A prečo to píšem? Pretože chcem poukázať na základnú vlastnosť Róberta Fica. A tou je útok od chrbta. Na druhej strane sa Fico bojí útoku na svoju osobu. Ak ho niekto skopne tak ako Robo Beňo, Fico už na neho nikdy nezaútočí. Lebo sa bude báť. Preto sú jeho útoky vždy preventívne, rýchle a bolestivé. Ťahá sa to s ním už dlho. A čo je príčinou tejto charakterovej črty Róberta Fica? Jedna udalosť, ktorú môžem vysloviť jednou vetou: “LEBO SVOKOR”.

 

Ak tomu nerozumiete, tak v ďalšom blogu pojem “LEBO SVOKOR” vysvetlím.

Megjegyzések (0)

Legnépszerűbb megjegyzések

Legújabb videóra vonatkozó megjegyzések